IFAT 2022: Efektívne opätovné využívanie zdrojov

Najväčšiu svetovú výstavu vody, odpadových vôd a odpadového hospodárstva IFAT v Mníchove navštívilo tento rok viac ako 119 000 návštevníkov, ktorí si pozreli prezentácie takmer troch tisícok vystavovateľov. Či už boli témou plasty, voda alebo stavebné materiály, v popredí boli vždy trvalo udržateľné riešenia riadenia zdrojov a ochrana životného prostredia a klímy. RECobal bol pritom.

“Vo všetkých oblastiach silno rezonovala téma obehového hospodárstva,” konštatuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal, ktorá sa veľtrhu spolu so svojím tímom zúčastnila. “Na IFAT odzneli silné posolstvá na ukončenie celosvetového znečistenia plastami. Technológie na zber, triedenie a recykláciu plastov existujú a je úlohou nás všetkých, aby sme sa zapojili do rozvoja infraštruktúry odpadového hospodárstva a do boja proti skládkovaniu.”

Celosvetová záplava plastov s likvidačnými dôsledkami pre životné prostredie a klímu bola jednou z nosných tém veľtrhu. Okrem známych problémov s mikro- a makroplastami nesú plasty aj významnú uhlíkovú stopu: počas celého životného cyklu prispievajú k 3,4 percentám celosvetových emisií skleníkových plynov. Odvetvie stojí pred výzvou, ako premeniť obrovský tok materiálov na cyklus, čo by mohlo výrazne znížiť aj túto stopu. “Nevyhnutná je politická vôľa, právne predpisy a zodpovedajúce technologické riešenia,” dodáva Beáta Kastlerová.

Prevádzkové obmedzenia a prerušené dodávky ovplyvnili aj odpadové hospodárstvo

Organizátori IFAT usporiadali medzi účastníkmi aj malý prieskum. Zúčastnilo sa ho 943 účastníkov IFAT Mníchov, zástupcov enviropriemyslu a sektora vodného a odpadového hospodárstva. Prieskum realizoval nezávislý Inštitút pre prieskum trhu IfaD. Priemysel trpí, podobne ako iné odvetvia, dôsledkami pandémie a vojny na Ukrajine. Hoci bolo odpadové hospodárstvo zasiahnuté menej, 72 % opýtaných uviedlo, že im vrásky na čelo pridávali prevádzkové obmedzenia a 64 % trápili prerušenia dodávateľských reťazcov. Viac ako tretina opýtaných vidí riešenie tejto situácie v rozširovaní dodávateľskej základne a navyšovaní skladových zásob. Viac ako 40 % plánuje rozširovať svoje medzinárodné aktivity.

Príležitosť vidia predstavitelia envirosektora v Európskej zelenej dohode a obehovom hospodárstve. Takmer polovica opýtaných uviedla, že vníma pozitívne účinky dohody na svoje podnikanie. Sektory vodného a odpadového hospodárstva boli zdržanlivejšie, len 32 % očakáva pozitívne dosahy. Pre dosiahnutie obehového hospodárstva sú podľa respondentov top opatreniami dlhšia životnosť produktov (takmer 80 %), lepšia recyklácia (takmer približne 70 %), znížená spotreba materiálu (takmer 60 %) a obmedzené jednorazové použitie (takmer 60 %). Približne tretina spoločností oslovených respondentov už ponúka cirkulárne produkty.

Zelenú dohodu vníma odvetvie pozitívne

Zelená dohoda ohlásená Európskou komisiou v roku 2019 má ambiciózne plány. EÚ má byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Obehové hospodárstvo zohráva ústrednú úlohu medzi opatreniami plánovanými na dosiahnutie tohto cieľa. Príklad: do roku 2030 sa majú v EÚ vyrábať iba opätovne použiteľné alebo recyklovateľné obaly. Taktiež sa má vytvoriť nový regulačný rámec pre biodegradovateľné plasty a plasty na bio báze. Vždy, keď nie je možné zabrániť vzniku odpadu, je potrebné získať späť jeho ekonomickú hodnotu. Vplyvom na životné prostredie a klimatickú zmenu je potrebné predchádzať alebo ich minimalizovať.

Zdroj: ifat.at