Prevezmite zodpovednosť a splňte si povinnosti výrobcu prostredníctvom našej OZV
Je skvelé, že otázkam obehového hospodárstva a recyklácie odpadov z obalov sa v súčasnosti venuje v Európskej únii stále viac pozornosti. Zvyšujúce sa ceny energií, nedostatok prírodných zdrojov a znečisťovanie našej planéty okrem iného aj odpadom z obalov sú v centre záujmu celej spoločnosti. Považujem to za dôležité, ak ako Európska únia chceme skutočne dosiahnuť naše ambiciózne environmentálne ciele.
Na Slovensku sa spoločne s mojimi spolupracovníkmi snažíme prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov! Ako organizácia zodpovednosti výrobcov podporujeme našich zákazníkov pri plnení ich zodpovednosti v oblasti zberu, triedenia a recyklácie obalových materiálov nimi umiestnených na trh. K tejto našej úlohe pristupujeme zodpovedne, pretože skutočne veríme, že aj našou snahou môžeme prispieť k zmene. Kvalitná recyklácia použitých obalových materiálov šetrí energiu, znižuje emisie CO2 a pomáha chrániť prírodné zdroje - pretože recyklovaný materiál sa môže použiť pri výrobe nových výrobkov.
Aby sme mohli túto úlohu plniť čo najlepšie, musíme disponovať potrebnými finančnými zdrojmi. Je našou povinnosťou investovať do technológie, infraštruktúry a zamestnancov, aby sme zabezpečili najvyššiu kvalitu našej práce. Žiaľ, na slovenský trh sa stále uvádza vysoké množstvo obalového materiálu, ktorý nie je registrovaný a spoplatnený v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Aj v dnešných časoch je príliš veľa výrobcov, ktorí neberú svoju environmentálnu zodpovednosť vážne a odmietajú platiť poplatky za nimi uvedené obaly na slovenský trh, čo je v rozpore so zákonom. Pravdepodobne sa nájde aj množstvo takých, ktorí o svojich zákonných povinnostiach jednoducho nevedia. Najmä pri e-shopoch sa nám táto skúsenosť opakuje.
Preto chcem vyzvať všetkých výrobcov (plničov, baličov, distribútorov), ktorí uvádzajú obaly na slovenský trh: Prevezmite zodpovednosť a splňte si svoje povinnosti prostredníctvom našej OZV, ktorá za vami zaplatené poplatky zabezpečí, že budú vyššie množstvá odpadov recyklované vo vysokej kvalite! Pretože tak je to správne! Pretože naše ciele dosiahneme len spoločne.
Ak si nie ste istí svojimi povinnosťami, kedykoľvek kontaktujte mňa alebo mojich kolegov. Poďme spoločne niečo zmeniť! Ďakujeme!
Recyklácia – záchranné koleso v environmentálnej kríze
Hoci vieme, že naše zdroje sú obmedzené, bohatstvo našej planéty spotrebúvame rýchlejšie, ako sa dokáže regenerovať.
Takzvaný Earth Overshoot Day, čiže deň vyčerpania prírodných zdrojov na daný rok, sa každým rokom posúva dopredu. Tento rok pripadol na 28. júla. Všetky suroviny – ako ropa, piesok, rudy – na tento rok sa v tento deň vyčerpali. Teraz už ideme na ekologický dlh. Ak chceme chrániť životné prostredie z dlhodobého hľadiska, potrebujeme opatrné a spravodlivé zaobchádzanie s cennými zdrojmi našej Zeme. Dosiahnutie účinnej ochrany klímy si vyžaduje spoluprácu v rámci celého hodnotového reťazca. Len spoločne môžeme tento problém riešiť a prispieť svojou časťou k fungujúcemu obehovému hospodárstvu.
Staré sa stáva novým
Ešte stále veľmi málo ľudí venuje pri nakupovaní pozornosť vedomému výberu udržateľných produktov. Aj preto ľudstvo tvorí oveľa viac odpadu, ako je nevyhnutné.
Hlavným zdrojom množstva odpadu je svojím spôsobom ekonomika, pretože pri výrobe a spotrebe nových produktov prirodzene vzniká aj množstvo odpadu. Okrem organického odpadu, objemného odpadu a iného zvyškového odpadu tvoria veľkú časť odpadu, ktorý nám vzniká, obaly. Patria sem recyklovateľné materiály ako sklo, plast, papier, hliník, pocínovaný plech, kompozity, oceľ, ale aj drevo a iné obalové materiály. Recykláciou sa tieto cenné materiály vracajú späť do ekonomického cyklu a sú opäť použiteľné. Buď opätovným použitím spotrebovaných produktov v ich pôvodne použitej forme alebo rozdrvením materiálu, ktorý tvorí odpadový produkt a jeho premenou na nový produkt. V zmysle motta: "Nové veci vznikajú zo starých."
Menej sa rovná viac
V prvom rade platí pravidlo: Znižovanie množstva odpadu vedie k ochrane životného prostredia, ľudí a úspore zdrojov.
Nahromadený odpad spôsobuje únik škodlivých látok do pôdy a tvorbu plynov škodlivých pre klímu. Moderné odpadové hospodárstvo robí všetko pre efektívne opätovné využívanie cenných surovín a energie. Podstatou obrátenej pyramídy princípov, ktorá vzišla z rámcových smerníc EÚ, je aj vyhýbanie sa plytvaniu – malo by vznikať čo najmenej odpadu. Nie vždy je možné neprodukovať odpad, preto sú potrebné alternatívne riešenia. Výrobcovia by mali uprednostňovať materiály, ktoré možno recyklovať vždy, keď je to možné. Až v ďalšom kroku ich možno opätovne spracovať. Zvyšné nerecyklovateľné materiály sa buď „recyklujú“ v poslednom kroku, napríklad v zmysle výroby energie, alebo sa likvidujú na skládkach. V horšom prípade to zase znamená, že odpad skončí v oceánoch.
Úspora vďaka nahrádzaniu
Recyklácia je jedinečný spôsob nakladania s odpadom, ku ktorému zatiaľ neexistuje relevantná alternatíva.
Pre zem je omnoho menej zaťažujúca, ako klasická likvidácia odpadu. Odporcovia recyklácie často používajú argument, že pri procese recyklácie sa spotrebuje veľa energie. Tento argument je čiastočne pravdivý, no je nutné dodať, že všetky moderné technológie, najmä s ohľadom na budúcnosť a čoraz viac digitalizovaný svet, spotrebujú veľa energie. Do úvahy však treba vziať aj to, že recyklácia znižuje množstvo energie potrebnej na výrobky, pretože sekundárna výroba spotrebuje v priemere menej energie, ako výroba od začiatku. V konečnom dôsledku sa ušetria skleníkové plyny, pretože energia sa plytvá len v primárnej výrobe na ťažbu a čistenie surovín. Recyklácia zabraňuje tomu, aby sa na výrobu nových produktov museli ťažiť cenné suroviny. A čím pomalšie budeme čerpať naše zdroje, tým dlhšie ostanú dostupné pre budúce generácie.
Výrobcovia musia konať
Recyklácia materiálov vedie k záchrane planéty. Tento prístup môže byť úspešný len vtedy, ak sa do procesu zapoja všetci aktéri. Vyžaduje si to aj ďalší vývoj, výskum a vzdelávanie.
K zmene pohľadu smerom k uvedomelejšiemu nákupnému správaniu musí dôjsť v celej spoločnosti. Pri nákupe by sme sa mali často pýtať, či neexistujú udržateľnejšie alternatívy, pretože aj ten najmenší individuálny príspevok môže urobiť veľký rozdiel. Legislatívne podmienky jasne smerujú k dosiahnutiu výrazne vyššej miery recyklácie a prechodu na obehové hospodárstvo.
Pre dokonalú súhru v boji proti nedostatku zdrojov sú teraz potrebné optimalizačné prístupy prostredníctvom inovatívnych obalových riešení z výrobného priemyslu a uvedomelé nákupné a separačné správanie spotrebiteľov.
Obrátená pyramída zásad odpadového hospodárstva
Rámcová smernica EÚ o odpade (RL2008/98/EG) uvádza päťstupňovú hierarchiu odpadu, na ktorej majú najvyššiu prioritu:
- predchádzanie vzniku odpadu a
- jeho opätovné použitie alebo ďalšie využitie.
Predchádzanie vzniku odpadu znamená zníženie množstva odpadu prostredníctvom opätovného použitia na jednej strane a predĺženie životnosti produktov na strane druhej, ako aj predchádzanie škodlivým dosahom odpadu na životné prostredie a zdravie a vyhýbanie sa škodlivým produktom.
Európska komisia zverejnila nové pravidlá používania recyklovaného plastu v obaloch na potraviny
V záujme zvýšenia miery recyklácie by sa mal recyklovaný plast v budúcnosti používať aj na balenie potravín. Z tohto dôvodu Európska komisia prijala nové predpisy. Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1616 o materiáloch a predmetoch z recyklovaného plastu určených na styk s potravinami nadobudol účinnosť 10. októbra 2022 a zrušil nariadenie Komisie č. 282/2008.
Nové nariadenie
- stanovuje jasné pravidlá bezpečného používania recyklovaných plastov na balenie potravín.
- pomáha recyklačnému priemyslu nájsť vhodné spôsoby recyklácie plastov, ktoré sa zatiaľ nedajú použiť na balenie potravín.
- poskytuje základ pre vhodnosť recyklačných technológií, a tým aj bezpečnosť pre použitie v potravinárskych obaloch.
- podporuje väčšiu transparentnosť prostredníctvom verejného registra (recyklačné procesy, recyklátori a recyklačné zariadenia spadajúce do rozsahu pôsobnosti).
Vďaka novým predpisom dúfajú recyklátori plastov a prevádzkovatelia podnikov v rýchlejšie spracovanie pri schvaľovaní procesov recyklácie PET Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). V poslednom čase dochádzalo k opakovaným oneskoreniam v takýchto schvaľovacích postupoch. Nariadenie by malo umožniť udeľovanie individuálnych schválení pre viac ako 200 procesov mechanickej recyklácie PET.
Pokiaľ ide o minimálne kvóty na používanie recyklovaných materiálov v PET fľašiach na nápoje podľa smernice o jednorazových plastoch, má sa uľahčiť dosiahnutie záväzných cieľov (napr. 25 % recyklovaných plastov do roku 2025).
Podľa Komisie EÚ po nadobudnutí účinnosti nariadenia už nebudú možné vnútroštátne predpisy. To znamená, že v budúcnosti už nebude možné používať materiál prichádzajúci do kontaktu s potravinami vyrobený z recyklovaného plastu na základe vnútroštátnych povolení.
Trh organizácií zodpovednosti výrobcov treba zmodernizovať, a nie trvať na zabehnutých štruktúrach
Podľa štatistického úradu ide stále takmer polovica slovenského odpadu na skládky, v roku 2020 to bolo 47 %. Separovane vyzbierať dokázali Slováci z celkového objemu viac ako 2,6 milióna ton odpadu ledva štvrtinu. Spoliehať sa na to, že zvrat dosiahneme s využitím doterajších zabehnutých systémov, považuje Beáta Kastlerová, konateľka OZV RECobal, za spiatočnícke. Je potrebné prijať rázne opatrenia v podobe stimulov na predĺženie životného cyklu výrobkov, podporu opätovného použitia plastov a ich kvalitnej recyklácie. Aktuálny vysoký dopyt po surovinách tomu nahráva do karát a výrobcovia, ktorí zareagujú razantne, môžu zo situácie ťažiť.
Štatistické ukazovatele odpadového hospodárstva sa stále javia ako nepriaznivé, a to napriek rôznym opatreniam, ako napríklad zálohový systém PET fliaš. Evidujete za posledné roky pozitívny vývoj?
Podľa štatistického úradu sme poslali v roku 2020 až 47 % odpadu na skládky, v roku 2016 to bolo 67 %. V roku 2020 Slováci vyseparovali 24,9 % odpadu, v roku 2016 to bolo 14,5 %. Hoci vnímame pozitívny trend, stále to nie je dostatočné a vpred sa posúvame len slimačím tempom. Aktuálna situácia je výsledkom systému, ktorý na Slovensku ešte donedávna fungoval. Ten si žiada zmenu. Na Slovensku je veľký priestor pre rozvoj a modernizáciu systémov zodpovednosti výrobcov, zvýšenie miery separovaného odpadu a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Zo skúseností našich zahraničných partnerov vieme, že opatrenia a stimuly fungujú. Ak ich miesto držania sa skostnatelých štruktúr implementujeme, môžeme z toho ako spoločnosť citeľne benefitovať.
Svetové organizácie varujú pred celosvetovou záplavou plastami. Čo konkrétne sa podľa vás dá proti tomu robiť?
V prvom rade sú to stimuly na predĺženie životného cyklu a opätovného využitia výrobkov. Ďalej je to systematické zvyšovanie povedomia o nutnosti separovaného zberu a v neposlednom rade budovanie kvalitnej recyklačnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila skutočnú obehovosť plastov. Pri recyklácii totiž rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku a legislatívne zmeny bez reálnych investícií na ich implementáciu ostávajú len dobrým úmyslom.
Čo to znamená v praxi?
Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá.
Stáva sa teda, že spotrebiteľ kupuje recyklovaný výrobok s dobrým úmyslom, a pritom by tento materiál mohol mať omnoho efektívnejšie využitie?
Presne tak, s tým však súvisí celá problematika greenwashingu. Obzvlášť kritickí sme pri vláknach pre odevný priemysel. Spotrebiteľ má pocit, že robí nákupom šatstva z recyklovaného materiálu dobrú vec. V skutočnosti sa však pri praní takéhoto odevu uvoľňujú do odpadovej vody a následne do vodných tokov mikroplasty a v súčasnosti sa pri zatiaľ neexistujúcom riešení recyklácie odevov nepotrebný kus vyhodí a v lepšom prípade ide na energetické zhodnotenie, v tom horšom na skládku.
Ako sa tomu dá zabrániť?
Napríklad takým riešením, aké na Slovensko prinášame v spolupráci s Recelerate na recykláciu vysokokvalitných a technologicky náročných materiálov. Recelerate je nový spoločný podnik spoločnosti Borealis a skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme. Borealis je svetovým popredným výrobcom polyolefínov a je zároveň majiteľom patentu komplexného technologického riešenia Borcycle™ na ich recykláciu. V súčasnosti sa tieto plasty zvyčajne tavia a produkuje sa z nich granulát na výrobu nízkohodnotných plastových výrobkov. Recyklačné kapacity a technológia Borealis zabezpečujú, že cenný plastový odpad sa zrecykluje na nový, vysokokvalitný materiál, aby sa jeho potenciál naplnil v mnohých životných cykloch. Ide teda o skutočné obehové hospodárstvo.
Aká je v súčasnosti situácia na trhu OZV?
Vnímam ju ako veľmi dynamickú a konkurenčnú. Nazvala by som ju obdobím transformácie. Vysoko potrebnej transformácie, podotýkam. V minulosti fungujúci monopolný systém podporil vznik pomerne veľkých, no zároveň málo efektívnych štruktúr, ktoré majú na svedomí súčasný stav odpadového hospodárstva na Slovensku. Tieto zabehnuté štruktúry teraz čelia príchodu nových organizácií so štíhlou organizačnou štruktúrou a schopnosťou promptne nasmerovať know-how a investície do moderných a efektívnych riešení.
Čo táto situácia prinesie výrobcom?
Samotní výrobcovia môžu z tohto vývoja len profitovať, najmä čo do kvality a šírky poskytovaných služieb a know-how. Naša spoločnosť napríklad prináša na Slovensko bohaté medzinárodné skúsenosti a vďaka našim spoluprácam s nadnárodnými spoločnosťami vieme zabezpečiť ako jediní na Slovensku špičkové riešenia recyklácie rôznych prúdov odpadu. Naši právnici a konzultanti pre našich zákazníkov neustále monitorujú a vyhodnocujú legislatívne požiadavky na všetkých relevantných trhoch, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 100 krajín sveta. S našimi partnerskými OZV vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Fínsku a v Kanade neustále sledujeme a benchmarkujeme požiadavky regulátorov, ako aj najmodernejšie recyklačné technológie.
O aké príležitosti pre výrobcov konkrétne ide?
Doteraz sa recykláty využívali predovšetkým na znižovanie nákladov a o kvalitný recyklovaný materiál bol pomerne malý záujem. V súčasnosti však zažívame obrat o 180 stupňov. Všetky výrobné segmenty pociťujú v dôsledku pandémie a následne ruskej vojny nedostatok materiálov. Ako spoločnosť sme si uvedomili, že zdroje sú obmedzené a je našou zodpovednosťou udržať ich v obehu čo najdlhšie. Dopyt po vysokokvalitných recyklátoch zažíva raketový nárast, čo vplýva aj na ceny týchto materiálov a výrobcovia by si toho mali byť vedomí. V odvetví obalov navyše prebieha doslova revolúcia prechodu k obehovému hospodárstvu. Na Slovensku sa v tejto súvislosti veľa hovorí o ekomodulácii, ktorá bude aktuálna od budúceho roka. Často sa prezentuje ako strašiak, my v nej vidíme veľkú príležitosť. Výrobcovia, ktorí tento trend podchytia dostatočne skoro, z toho môžu vyťažiť značnú konkurenčnú výhodu. Naopak tí, ktorí nezareagujú, budú musieť počítať s drastickými sankciami.
Organizácia zodpovednosti výrobcov RECobal už viac ako 10 rokov plní vyhradené povinnosti za zastúpených výrobcov. Spoločnosť si zakladá na zavádzaní efektívnych systémov triedeného zberu odpadu a transparentnom plnení všetkých zákonných povinností. RECobal je navyše spoľahlivým partnerom obcí pri zavedení a vykonávaní triedeného zberu a poskytuje environmentálne poradenstvo. Venuje sa tiež vzdelávaniu verejnosti v oblasti predchádzania vzniku odpadov a správneho triedenia odpadov v domácnostiach.
Christian Abl, Raan Group: Európsky komoditný trh je v pohybe. Teraz je čas konať!
Európsky trh so surovinami prechádza v súčasnosti doslova prevratom. Ten predstavuje obrovskú príležitosť pre ďalší rozvoj a hospodársky rast. Christian Abl, odborník na obehové hospodárstvo z nemeckej Raan Group, je presvedčený, že máme jedinečnú možnosť inovovať naše ekonomické zmýšlanie a postoj k zaobchádzaniu so zdrojmi. Technologické a právne predpoklady sú k dispozícii. Obehové hospodárstvo musíme teraz už len spoločne implementovať do praxe.
Ekonomické trendy na európskom trhu so surovinami sa v súčasnosti zásadným spôsobom menia. Nové zákonné požiadavky ako napríklad daň z plastov, ktorá už bola zavedená vo Veľkej Británii, rastúci spoločenský tlak a všadeprítomný nedostatok surovín v dôsledku dosahov pandémie COVID a ruskej vojny spôsobujú, že nedostatok alternatív k fungujúcemu obehovému hospodárstvu vytvorili spoločné povedomie o tom, že zdroje materiálov sú obmedzené. Výrobcovia sú v súčasnosti čoraz viac zodpovední za to, aby suroviny udržali v obehu čo najdlhšie.
Toto povedomie dorazilo aj do Rakúska a už teraz vidíme kroky správnym smerom. Jedným z nich je zavedenie jednosmerného zálohovacieho systému od roku 2025. Moderné zálohovacie systémy pre jednorazové a opakovane použiteľné položky sa v strednodobom horizonte stanú štandardom v celej Európe a ich cieľom je predĺžiť životný cyklus obalov nad rámec jednorazovej spotreby. Zároveň tiež vidíme, že v Rakúsku – ako aj v mnohých iných európskych krajinách – nás ešte čaká veľa práce. Štruktúru odpadového hospodárstva, najmä triedenie a recykláciu odpadov z obalov, možno v mnohých oblastiach ešte rozšíriť. A to je dôvod, prečo je čas začať konať. Otrasy na trhoch by sme mali využiť na implementáciu dobrých podmienok a regulačných impulzov, a spoločne vykročiť zo surovinovej krízy smerom k spoločenskému rozvoju a ekonomickému rastu.
Dopyt sa mení, trh ho musí nasledovať
Skutočnosť, že regulačné požiadavky účinkujú a že dochádza k nevyhnutnej zmene informovanosti, možno vidieť aj na zmene dopytu na trhu so surovinami. Kým pred dvoma rokmi sa recykláty využívali predovšetkým na znižovanie nákladov v rôznych aplikáciách a o kvalitný recyklovaný materiál z pospotrebiteľského zberu bol pomerne malý záujem, v súčasnosti dopyt citeľne rastie. Trh s plastmi s vysokým podielom vysokokvalitného recyklátu je v porovnaní s trhom s novým tovarom stále malý, ale zaznamenáva silný nárast dopytu a vysoký rast. V súlade s tým sa v súčasnosti pohybujú aj ceny týchto materiálov na pomerne vysokej úrovni a pravdepodobne ešte nejaký čas vysoké zostanú, keďže v blízkej budúcnosti neočakávame nadmernú ponuku. Konkurencia vyplývajúca z tejto situácie je pod tlakom uspokojovať dopyt inovatívnymi a zákaznícky orientovanými riešeniami.
Spolupráca ako kľúč k úspechu
Partnerstvá a spolupráca v rámci celého hodnotového reťazca sú dôležitým faktorom pri vytváraní synergií a spájaní individuálnych silných stránok. Spoločnosť Recelerate spája odborné znalosti Reclay v oblasti zberu a triedenia obalového odpadu s materiálovým know-how spoločnosti Borealis. To vytvára nový, inovatívny prístup k samostatnému obehu: Výrobcovia v Nemecku, Rakúsku a na iných európskych trhoch prenášajú zodpovednosť za spätný odber určitého množstva obalov na Reclay. Tie sa následne triedia a recyklujú prostredníctvom Recelerate. A Borealis zabezpečuje, že sa na trh vracajú množstvá vysokokvalitných surovín s kvalitným obsahom recyklátu, ktoré sú výrobcom opäť k dispozícii pre nové výrobky.
Takéto modely budú budúcnosťou medzinárodného obehového hospodárstva. Musíme spolupracovať na dosiahnutí jedného cieľa: šetriť prírodné zdroje a využiť možnosti, ktoré nám recyklačné technológie poskytujú, na rozvoj a rast.
Sabrina Goebel, odborníčka na obehové hospodárstvo z RecycleMe v Nemecku: Konajte včas, z dlhodobého hľadiska budete profitovať
Orientácia Európskej únie na obehové hospodárstvo nadobúda čoraz konkrétnejšie kontúry. Členské štáty už na vnútroštátnej úrovni postupne implementujú niektoré právne predpisy a mnohé ďalšie budú nasledovať v krátkodobom až strednodobom horizonte.
_________________
Čo už je v tomto momente známe:
- Odvetvie obalov sa nachádza uprostred ďalekosiahleho prechodu smerom k obehovému priemyslu, ktorý efektívne využíva zdroje a znižuje množstvo odpadu.
- Spoločnosti, ktoré sa do tohto vývoja nezapoja, musia počítať s drastickými obmedzeniami a sankciami.
- Spoločnosti, ktoré sa orientujú na transparentné a obehové postupy, sú za to tento prístup odmeňované, a tak získavajú jasnú konkurenčnú výhodu.
________________
Sledovať tento dynamický vývoj popri riadení hlavnej činnosti podnikania je pre mnoho spoločností veľkou výzvou. Spoločnosť RecycleMe pomáha svojim zákazníkom v mnohých európskych krajinách postaviť sa tejto výzve čelom a podporuje ich pri využívaní trendu obehového hospodárstva vo svoj prospech vo forme svojej konkurenčnej výhody. Naše riešenia sú včasné, individuálne a inovatívne.
Akčný plán obehového hospodárstva
Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (CEAP) je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody. Cieľom Zelenej dohody je umožniť prechod na konkurencieschopné a zdroje efektívne využívajúce hospodárstvo, ktorého princípom je napríklad, že hospodársky rast je oddelený od využívania zdrojov. Na podporu tohto cieľa sa CEAP zameriava na zvýšenie cirkulárnosti spoločností a ich produktov.
Tento plán má ďalekosiahle dôsledky pre obalový priemysel. Jednorazové obaly sa stávajú bezcennými a nezmyselnými. Devízou sú recyklovateľné a opätovne použiteľné obaly. A to devízou krytou prostriedkami ako sú dane, poplatky a stimuly. Napríklad, britská daň z plastových obalov bola zavedená vo Veľkej Británii 1. apríla 2022 – výrobcovia alebo dovozcovia plastových obalov, ktoré obsahujú menej ako 30 percent recyklátu, platia 200 libier za tonu.
Vždy o krok vpred pred konkurenciou s poradenstvom RecycleMe
RecycleMe vnáša do procesov svojich zákazníkov medzinárodné know-how v oblasti obalového manažmentu, recyklovateľnosti a rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR). Týmto spôsobom im poskytujeme cenné informácie o vývoji na trhu, zmenách zákonov špecifických pre jednotlivé krajiny a budúcich trendoch. Vďaka tomu môžu potrebné opatrenia iniciovať ešte v počiatočnom štádiu a s dostatočným predstihom, zatiaľ čo ich hlavná oblasť činnosti pokračuje bez obmedzení.
Podnikatelia by sa mali pripraviť už teraz: z dlhodobého hľadiska môžu prežiť len tí, ktorí aktívne prispôsobujú svoje procesy modernej obehovej ekonomike. Už teraz musia prijať opatrenia na správnych miestach, aby predišli sankciám a aby čo najlepšie využili stimuly. Udržať si prehľad o všetkých relevantných medzinárodných trhoch je náročné. RecycleMe pripravuje všetkých svojich zákazníkov na obehové hospodárstvo dneška a zajtrajška
Skutočne obehové sú približne 2 % svetovo vyrábaných plastov. Recobal spolu s Recelerate bojujú za zvýšenie obehovosti plastov a prinášajú na Slovensko riešenie na recykláciu ľahkých obalov
Triedenie a recyklácia hodnotných plastov sú jasnou odpoveďou na otázku, čo s obrovským množstvom plastového odpadu, ktoré ľudstvo po celom svete produkuje. Hoci sa o recyklácii veľa hovorí, v skutočnosti sa recyklované objemy príliš nemenia, a to u nás, ani vo svete. V ceste stojí nízky objem dostupného vytriedeného plastového materiálu, ale aj nedostatočné recyklačné kapacity.
“Povedomie o recyklácii PET fliaš sa na Slovensku zvýšilo v súvislosti s nedávno zavedeným zálohovým systémom. V prípade PET ide o vysokokvalitný plastový materiál, ktorý majú výrobcovia eminentný záujem získať späť, aby ho opätovne využili ako vstupnú surovinu a zaistili tak obehovosť svojich výrobkov,” konštatuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal, ktorá podpísala zmluvu so spoločnosťou Recelerate na recykláciu ľahkých obalových materiálov. “Menej známe, no rovnako hodnotné, sú polyolefíny. Hoci si pod krkolomným názvom na prvé počutie väčšina ľudí nevie nič predstaviť, poznáme ich pod skratkami PE (polyetylén) a PP (polypropylén) na výrobkoch a používame ich azda denne vo forme rôznych obalov, sáčkov, plastových vreciek a tašiek, potravinových fólií či opakovane využiteľných prepraviek a dóz na potraviny, určených aj na umývanie v umývačkách riadu.” Spolupráca RECobalu a Recelerate uzatvára medzeru medzi odpadovým hospodárstvom ľahkých obalov a recyklátorom. Moderné riešenie nakladania s odpadom priamo nadviaže na inovácie v priemyselnom meradle. Výsledkom tohto partnerstva je prepracovanie kritických krokov systému triedenia a recyklácie plastov a ich vyššia obehovosť.
Na Slovensku doteraz riešenie na recykláciu týchto vysokokvalitných a technologicky náročných materiálov neexistovalo. Cieľom RECobalu a Recelerate je to zmeniť. “Recelerate je nový spoločný podnik spoločnosti Borealis a skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme. Borealis je svetovým popredným výrobcom polyolefínov a je zároveň majiteľom patentu komplexného technologického riešenia Borcycle™ na ich recykláciu. S potešením teda môžeme konštatovať, že aj tento prúd odpadu bude z obcí, v ktorých zabezpečujeme zber, dokonale obehový a vhodne zrecyklovaný,” vysvetľuje Beáta Kastlerová.
Doterajšie riešenia na zhodnocovanie tohto druhu odpadu síce predĺžili jeho životný cyklus, no nespĺňali parametre obehového hospodárstva. “V súčasnosti sa tieto plasty tavia a produkuje sa z nich granulát na výrobu nízkohodnotných plastových výrobkov. Takto spracované už nie sú ďalej recyklovateľné, čiže ide o takzvaný downcycling, resp. endcycling,” vysvetľuje B. Kastlerová. “Recyklačné kapacity a technológia Borealis zabezpečujú, že cenný plastový odpad sa zrecykluje na nový, vysokokvalitný materiál, aby sa jeho potenciál naplnil v mnohých životných cykloch. Ide teda o skutočné obehové hospodárstvo.”
Podľa OECD sa recykluje len 9 % celosvetovo produkovaných plastov.* V Európskej únii je to podľa údajov Európskej komisie 41 %.** “Tieto čísla však zahŕňajú aj spomínaný downcycling a endcycling, pri ktorých sa hodnotné materiály degradujú, až sa napokon stanú finálnym produktom končiacim v lepšom prípade pri energetickom zhodnotení, no žiaľ ešte stále vo veľkej miere aj na skládkach. Podľa odborných odhadov sú teda skutočne obehové možno 2 % svetových plastov***,” uvádza B. Kastlerová a dodáva: “Globálne čísla sú nepriaznivé, zvrátiť ich môžeme lokálne. Verím, že aj vďaka istote, že k jednotlivým prúdom odpadov pristupujeme maximálne zodpovedne a zhodnocujeme ich najmodernejšími a vysokokvalitnými recyklačnými metódami a v spolupráci s renomovanými partnermi, motivujeme ľudí, aby boli uvedomelí pri triedení odpadu. Pretože len vďaka nim dokážeme zabezpečiť, aby sa hodnotný materiál mohol aj naďalej využívať a nepredstavoval environmentálnu záťaž pre budúce generácie.”
Zdroje:
* OECD, Global Plastic Outlook, 2022
**Eurostat, 2019
***Improve RCP, 2022
Cestovná mapa pre obehové hospodárstvo ukazuje viacero smerov. Nie všetky musia byť tie správne
Ministerstvo životného prostredia SR odprezentovalo začiatkom júna výstupy z projektu “Príprava cestovnej mapy pre obehové hospodárstvo Slovenskej republiky”. Cieľom projektu je vypracovanie analýz a konkrétnych odporúčaní pre obehové hospodárstvo na Slovensku. Obehové hospodárstvo je komplexná téma, ktorá sa týka celkového fungovania slovenskej ekonomiky. Dokument cestovnej mapy odporúča pri procese prechodu na udržateľnú výrobu a spotrebu viaceré nástroje.
“Veľmi vítame túto iniciatívu a pozitívne vnímame viaceré z navrhovaných odporúčaní, predovšetkým zmenu poplatkov za skládkovanie a zdanenie spaľovania odpadu,” konštatuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal, s.r.o., ktorá sa zameriava na zastupovanie výrobcov pri plnení ich povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch na Slovensku.
Pay-as-you-throw má svoje riziká
Jedným z navrhovaných ekonomických nástrojov ministerstva je systém PAYT – pay-as-you-throw – pre celé Slovensko. Tento model by spoplatňoval používateľov systému za likvidáciu komunálneho odpadu podľa toho, koľko odpadu odovzdajú. “Pre efektívnu implementáciu takéhoto systému si musíme položiť otázku, kam bežný občan vyhodí odpad zo svojej domácnosti, ak za jeho vyššie množstvo bude musieť viac zaplatiť,” zdvíha Beáta Kastlerová varovný prst. PAYT modely poznáme napríklad zo Škandinávie. Avšak tam nefungujú paralelne so separovaným zberom odpadu, ktorý v týchto krajinách prakticky neexistuje a bežia v nich prevažne zálohové systémy.
“Skúsenosti zo zahraničia napovedajú, že pri nevhodne implementovanom PAYT systéme skončí aj komunálny odpad v nádobách na separovaný zber. Spoliehať sa na povedomie občanov by som v tomto prípade považovala za prinajmenšom naivné. Skôr sa obávam, že akýkoľvek oddelený zber by nemohol spolu s PAYT systémom fungovať. Ľudia sa budú snažiť znížiť svoje poplatky za odvoz komunálu a odpad budú riešiť akokoľvek sa bude dať. To môže byť od vyvážania do prírody, cez svojpomocné spaľovanie, až po vhadzovanie do nádob na triedený odpad, v dôsledku čoho budú hodnotné materiály, ktoré by boli vhodné na recykláciu, kontaminované a znehodnotené,” vysvetľuje B. Kastlerová.
Ekomodulácia
Zámer posilniť existujúci systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov o ekomoduláciu by mal byť tiež súčasťou cestovnej mapy. “Štát doteraz zaujímal skôr vyčkávací postoj v otázkach ekomodulácie, preto nás táto správa milo prekvapila,” skonštatovala B. Kastlerová. “Ekomodulácia hovorí o tom, že čím je obal lepšie recyklovateľný, tým nižšiu sadzbu zaň výrobca zaplatí. V rámci skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme, máme s ekomoduláciou bohaté skúsenosti,” uvádza B. Kastlerová
Krajiny ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko majú zavedené sofistikované ekomodulačné systémy. Do problematiky vstupuje aj európska daň z plastov a využívanie recyklovateľných materiálov v obaloch. “V ekomodulačných systémoch platíte nižšiu tarifu alebo nižšie dane, ak používate recyklované materiály. Avšak otázkou je, ako zistiť, koľko recyklovaného materiálu vo výrobku skutočne je a kto to bude kontrolovať,” uvádza B. Kastlerová. V Nemecku to ošetrili tzv. minimálnym štandardom zavedeným do zákona o odpadoch, podľa ktorého sa výrobky kategorizujú. “Nemeckí zákazníci skupiny Reclay, napríklad, môžu zhodnotiť recyklovateľnosť svojich výrobkov v online systéme Circulate a v spolupráci s TÜV získať celosvetovo platný certifikát,” dodáva konateľka RECobalu. “Čoskoro sa bude podobný systém podľa všetkého zavádzať aj v Rakúsku. Aj na Slovensku by bolo fungovanie podobného modelu technicky možné.”
Ruka v ruke s ekomoduláciou však musí ísť aj budovanie kvalitnej recyklačnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila skutočnú obehovosť plastov. Pri recyklácii totiž rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku. “Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá,” uzatvára Beáta Kastlerová a spresňuje: “Pri vláknach pre odevný priemysel sme obzvlášť kritickí. Spotrebiteľ síce môže mať pocit, že robí nákupom šatstva z recyklovaného materiálu dobrú vec. V skutočnosti sa však pri praní takéhoto odevu uvoľňujú do odpadovej vody a následne do vodných tokov mikroplasty a v súčasnosti sa ,pri zatiaľ neexistujúcom riešení recyklácie odevov, nepotrebný kus vyhodí a ide v lepšom prípade na energetické zhodnotenie, v tom horšom na skládku.”
Čo znamenajú symboly na obaloch a prečo zelený bod vo Francúzsku zakázali
Zelený bod je licenčný symbol označujúci, že výrobca produktu prispieva do organizácie na triedenie, zhodnocovanie a recykláciu obalového výrobku prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov. Systém Green Dot vymyslel v 90. rokoch minulého storočia nemecký minister životného prostredia Klaus Töpfer. Od strmého úspechu sa prepracoval až k polemike a úplnému zákazu vo Francúzsku v roku 2021.
Francúzsko oznámilo, že od 1. januára 2021 postupne zruší dobrovoľný symbol zelený bod. Prechodné obdobie pre obaly vyrobené už s týmto logom končí práve teraz. Rozhodnutie padlo po prijatí argumentov, že označenie je pre spotrebiteľov mätúce. Mnohí si ho totiž zamieňajú so symbolom recyklácie. “Stretávame sa s tým aj na Slovensku. Spotrebiteľ je presvedčený, že ak je produkt označený zeleným bodom, patrí jeho obal automaticky do nádoby na separovaný odpad a bude plne zrecyklovaný. Vôbec tomu tak nemusí byť. Zelený bod nesú aj obaly, ktoré nie sú vhodné na recykláciu. Tento symbol označuje skrátka len fakt, že výrobca zaplatil recyklačný poplatok u jednej z organizácií zodpovednosti výrobcov,” objasňuje Beáta Kastlerová, konateľka organizácie zodovovednosti výrobcov RECobal. “Občania by sa mali pri separovaní odpadu primárne orientovať materiálovým zložením obalu a inštrukciami na zberných nádobách.”
Logo zeleného symbolu je dizajnovým prepojením recyklačného symbolu a čínskeho jin a jang. Je nepochybné, že recykláciu vizuálne jasne evokuje. Správu loga Green Dot má v súčasnosti pod palcom organizácia PRO Europe (Packaging Recovery Organization Europe), ktorá má oprávnenie poskytovať práva k ochrannej známke. Na Slovensku má práva na používanie zeleného bodu spoločnosť ENVI-PAK. Používanie zeleného bodu je dobrovoľné a výrobcovia nie sú povinní ním svoje obaly označovať. Napriek tomu vládne podľa Beáty Kastlerovej aj medzi výrobcami informačný chaos: “Občas sa stretávame s tým, že výrobca je presvedčený, že musí mať na svojich produktoch zelený bod. Povinnosti vyplývajúce zo slovenského zákona o odpadoch si však môžu rovnako zodpovedne plniť aj výrobcovia, ktorých obaly logo zeleného bodu nenesú.”
Aké symboly môžeme vidieť na obaloch a čo znamenajú:
 |
Zelený bod vypovedá o tom, že výrobca zaplatil poplatok u organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá má licenciu na používanie tohto loga. |
 |
Symbol troch šípok spojených do cyklu je symbolom recyklácie. Označuje, že obal je vyrobený z recyklovaného materiálu a je možné ho ďalej recyklovať. |
 |
Panáčik vhadzujúci obal do koša je dobrovoľným symbolom, ktorý má motivovať spotrebiteľa, aby obal vhodil do príslušnej nádoby na odpad. |
 |
Preškrtnutý smetný kôš informuje spotrebiteľa, že obal nepatrí do komunálneho ani triedeného zberu odpadu, ale je potrebné ho odovzdať na vyhradených miestach, napríklad v zberných dvoroch. |
 |
Písmeno “Z” obkolesené dvomi šípkami je logom nového zálohového systému PET fliaš a plechoviek na Slovensku. |
 |
Tri šípky usporiadané do trojuholníka informujú spotrebiteľov o materiálovom zložení obalu. Sú doplnené o číselný údaj a písomnú skratku, podľa ktorej spotrebiteľ zistí, do ktorej zbernej nádoby má obal vyhodiť. |
RECobal vzdeláva žiakov o zmene klímy a odpadovom hospodárstve
Zmena klímy je popri energetickej kríze najväčšou hrozbou súčasnosti. Je nesmierne dôležité, aby boli mladí ľudia informovaní o možných negatívnych dôsledkoch klimatických zmien, ktoré ovplyvnia ich životy v nadchádzajúcom desaťročí. Žiaci druhého stupňa základných škôl Rozmarínová a Móra Jókaiho v Komárne sa mohli s týmito výzvami a ich možnými dôsledkami oboznámiť prostredníctvom vzdelávacieho programu spoločnosti RECobal. Zoznámili sa tiež so základmi odpadového hospodárstva a získali praktické vedomosti o tom, ako už vo svojom veku môžu prispieť k ochrane životného prostredia v každodennom živote, a to najmä prostredníctvom triedeného zberu odpadu.
Vzdelávací program pravidelne organizuje a financuje organizácia zodpovednosti výrobcov RECobal. Obsah programu pripravujú predstavitelia spoločnosti v spolupráci so zástupcami hnutia Za udržateľné Podunajsko. Okrem toho, že vzdelávanie prostredníctvom konkrétnych príkladov poukazujú na možné negatívne účinky klimatických zmien, venuje sa tiež riešeniam, ako tento vývoj regulovať a nezhoršovať. Do aktuálneho vzdelávania sa zapojilo viac ako 120 školákov, ktorí si vyskúšali interaktívne triedenie rôznych druhov odpadov a zasypali školiteľku Kingu Baloghovú a zástupkyne OZV RECobal zvedavými otázkami.
“Pri príprave vzdelávacieho programu bolo našou snahou priblížiť deťom ochranu nášho bezprostredného životného prostredia. Sme presvedčení, že environmentálne vzdelávanie je dôležité podchytiť odmalička. Ak budú deti poznať možné dôsledky klimatických zmien priamo v našom regióne, budú sami motivovaní k jeho ochrane,” hovorí Pál Pék, zakladateľ hnutia Za udržateľné Podunajsko. „Ak budeme odpad zbierať separovane, môžeme ušetriť suroviny, energiu, aj peniaze. Ako vieme, v prvom rade sú to priemyselné subjekty, ktoré sú zodpovedné za urýchľovanie klimatických zmien. Avšak aj našou činnosťou môžeme výrazne prispieť k tomu, aby sa klimatické zmeny ešte viac nezrýchľovali, a to napríklad separovaným zberom odpadu. Samozrejme, je potrebné, aby sa to dialo v celej Európskej únii, a preto sú ciele EÚ v oblasti nakladania s odpadom dôležité. Miestne orgány vo všetkých krajinách sa snažia dosiahnuť tieto ciele, pretože separovanie odpadu prináša environmentálne aj ekonomické výhody.”
Pál Pék sa odvoláva na správu IPCC OSN (Medzivládny panel pre zmenu klímy) a hovorí, že zmenu klímy nie je možné zastaviť, ani zmierniť. Čo však môžeme v súčasnosti urobiť je neznečisťovať našu planétu viac, znížiť emisie, spotrebu, neplytvať surovinami a energiou. “Jedine tak sa nám podarí nezhoršovať klimatické zmeny. Hoci sú tieto skutočnosti podľa IPCC nezvratné, ak sa prispôsobíme ich dôsledkom a nebudeme poškodzovať životné prostredie ešte viac, môžeme si zachovať sociálny blahobyt aj v budúcnosti. Musíme však konať a začať môžeme vo vlastných domácnostiach – nakupovať do vlastných nádob, používať viacnásobne použiteľné tašky a obaly, kupovať bez obalov, ak sa dá, a správne triediť obaly z výrobkov, ktoré kupujeme,” dodáva P. Pék.
Podľa Kingy Baloghovej, školiteľky a metodičky organizácie, sú mladí ľudia vnímaví k otázkam zmeny klímy a zaujímajú sa aj o triedený zber odpadu. Existuje o ňom však aj mnoho mylných predstáv, preto je dôležité s mladými ľuďmi pracovať a vzdelávať ich o systéme odpadového hospodárstva – ako správne triediť a čo sa vlastne s vytriedeným odpadom ďalej deje.
Beáta Kastlerová, konateľka OZV RECobal, je s priebehom vzdelávania spokojná: “Sme veľmi radi, že sme mohli aj takýmto spôsobom prispieť k tomu, aby sme z detí vychovali zodpovedných občanov a uvedomelých spotrebiteľov. Odozva, ktorú sme dostali priamo na vzdelávaní od detí aj pedagógov, bola nadšená. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutia, keďže vzdelávací cyklus bude pokračovať aj v novom školskom roku.”
Separovaný zber odpadu je bezplatný
Verejnosť na Slovensku je motivovaná tým, že triedený zber odpadu je na celom Slovensku bezplatný! Je však dôležité venovať pozornosť tomu, aký druh odpadu vhadzujeme do ktorej zbernej nádoby a tiež v akom je stave. Ak je obsah nádoby znečistený z viac ako 30 %, v mnohých prípadoch nie sú odpadové spoločnosti schopné obsah nádoby vytriediť a ten končí buď na skládkach alebo v spaľovniach. Odpad je teda potrebné nielen triediť, ale aj triediť ho správne. Práve preto je eminentnou snahou RECobalu zvyšovať povedomie a informovanosť v tejto oblasti.
RECobal je organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá financuje bezplatný triedený zber odpadu v takemer 130 obciach na Slovensku a zabezpečuje jeho recykláciu. Zároveň vzdeláva verejnosť v oblasti správneho separovania odpadu. Vzdelávací program na základných školách je súčasťou osvetovej činnosti organizácie a bol vytvorený s cieľom rozvíjať environmentálne zručnosti mladých ľudí prostredníctvom užitočných informácií, praktických príkladov a zaujímavých cvičení.
