Uncategorized

Na čo sa môžu výrobcovia pripraviť už teraz? Prinášame podrobnosti o materiálovom zložení obalov a neobalových  výrobkov

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predložilo návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky  č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov.

Okrem úpravy podrobností o vážení zmesového odpadu a triedených komunálnych odpadov, návrh vyhlášky ustanovuje aj podrobnosti o materiálovom zložení obalov a neobalových výrobkov vo vzťahu k trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnému použitiu, recyklovateľnosti a prítomnosti nebezpečných látok prostredníctvom novej prílohy č. 10c. Upravuje tiež spôsob, ako výrobcovia obalov a výrobcovia neobalových výrobkov budú poskytovať údaje o materiálovom zložení obalov a neobalových výrobkov uvádzaných na trh zmluvnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Tieto údaje budú poskytované priebežne, v termínoch, ktoré výrobcom obalov a neobalových výrobkov určí ich zmluvná organizácia zodpovednosti výrobcov.

Na základe poskytnutých údajov zmluvné organizácie zodpovednosti výrobcov upravia finančné príspevky od zastúpených výrobcov, tzv. „ekomodulačné poplatky“.

Navrhovaná príloha č. 10c bude upravovať podrobnosti o materiálovom zložení obalov a neobalových výrobkov, jej súčasťou budú tabuľky č. 1 až 3, prostredníctvom ktorých budú výrobcovia obalov a neobalových výrobkov zasielať vybrané údaje zmluvnej organizácii zodpovednosti výrobcov.

V tabuľke č. 1 sa budú uvádzať údaje o materiálovom zložení obalov uvádzaných na vnútorný trh, tabuľka č. 2 obsahuje údaje o materiálovom zložení kompozitných obalov uvádzaných na vnútorný trh a tabuľka č. 3 bude sumarizovať údaje o materiálovom zložení neobalových výrobkov uvádzaných na vnútorný trh.

V tabuľke č. 1 budú výrobcovia obalov uvádzať  hmotnosti obalov podľa materiálového zloženia. Kompozitné obaly a obaly pozostávajúce z viac ako jedného materiálu sa v tabuľke budú uvádzať rozčlenené podľa materiálu obsiahnutého v obale. Ak daný materiál nepresahuje 5 % celkovej hmotnosti jednotky obalu, obalový materiál sa zaradí do hmotnosti prevažujúceho obalového materiálu (nad 95%).

V tabuľke č. 2 sa budú uvádzať len materiály, z ktorých je zložený kompozitný obal  uvedený v tabuľke č. 1  pozostávajúci z viac ako jedného materiálu, z ktorých ani jeden nepresahuje 95%  z celkovej hmotnosti kompozitného obalu.

Tabuľka č. 3 je určená pre uvádzanie hmotnosti neobalového výrobku podľa materiálového zloženia.

Termín účinnosti predmetnej vyhlášky bude pravdepodobne, odvolávajúc sa na neoficiálne  informácie z MŽP SR, posunutý na druhý polrok 2023, teda nie ako bolo pôvodne navrhované 1.1.2023.

V záujme OZV RECobal a taktiež našich klientov je už teraz sa pripraviť na nové ohlasovacie povinnosti včas, z tohto dôvodu zverejňujeme doteraz známe podrobnosti o materiálovom zložení obalov a neobalových výrobkov v nasledujúcich tabuľkách:

Tabuľka č.1

Údaje o materiálovom zložení obalov uvádzaných na trh Slovenskej republiky

Tabuľka č.2                         Údaje o materiálovom zložení kompozitných obalov uvádzaných na trh Slovenskej republiky

Tabuľka č.3               Údaje o materiálovom zložení neobalových výrobkov uvádzaných na trh Slovenskej republiky

by s.steffekova@recycleme.eco

Fit pre ekomoduláciu? Ako posúdiť, či sú vaše obaly dobre recyklovateľné.

Ekomodulácia upriamuje zvýšenú pozornosť výrobcov na recyklovateľnosť obalov, ktoré uvádzajú do obehu. Tento stimul, na Slovensku vstupujúci do platnosti od januára 2023, finančne motivuje k využívaniu ekologickejších alternatív pri balení výrobkov. Za ťažko recyklovateľné obaly si naopak výrobcovia priplatia. Čo všetko vplýva na recyklovateľnosť obalov? Pripravili sme pre vás niekoľko tipov, ako posúdiť recyklovateľnosť vašich obalov už dnes.

Výrobcovia môžu už teraz začať s posudzovaním svojich obalov a podniknúť kroky smerujúce k tomu, aby boli v súlade so zásadami obehového hospodárstva. “Ekomodulačná metodika je síce ešte v príprave, už teraz však vieme, aké faktory ovplyvňujú to, či je obal dobre alebo ťažko recyklovateľný,” uvádza Ján Makovník, konateľ konzultačnej spoločnosti RecycleMe.

Chcete, aby boli vaše obaly viac udržateľné? Optimalizujte tieto ich vlastnosti:

• Hmotnosť obalu
• Použité materiály
• Sfarbenie
• Dizajn a konštrukcia obalov
• Oddeliteľnosť jednotlivých častí obalu
• Použitie lepidla
• Štítky a etikety
• Možnosť obal plne vyprázdniť

“Hoci je určenie skóre recyklovateľnosti pomerne komplexný proces, všeobecné zásady na zlepšenie recyklovateľnosti obalov sú odborníkom dobre známe. Mnohí výrobcovia už začali s prípravou a prijímajú opatrenia na zlepšenie recyklovateľnosti svojich obalov. Čím skôr tému výrobcovia podchytia, o to skôr budú benefitovať z výhod ekomodulácie v budúcnosti,” uvdza J. Makovník. Okrem toho dodáva, že ruka v ruke so samotným dizajnom a materiálom obalu ide aj jeho triediteľnosť a existencia lokálnej infraštruktúry na recykláciu. “S našimi zákazníkmi pracujeme v oblasti určovania miery recyklovateľnosti obalov a vyvíjame pre nich riešenia, ktoré im prinášajú efektívne výsledky a ekonomický prínos.”

Sú vaše obaly FIT pre recykláciu? Takto ich dostanete do formy!

Čo rozhodne zvážiť:

• Materiály s veľmi vysokou recyklovateľnosťou: sklo, PPK, hliník, železné kovy
• Materiály s vysokými recyklačnými kvótami: PP, PE a priehľadné PET fľaše
• Mono-materiály
• Čo najmenšie sfarbenie obalu

Čomu sa úplne vyhnúť:

• Viacvrstvovým a multimateriálovým kombináciám
• Výplniam a materiálom s odlišnou hustotou
• Čiernemu sfarbenu na báze sadzí
• Biologicky odbúrateľným plastom

Potrebujete pri posúdení recyklovateľnosti vášho obalu poradiť? Využite medzinárodné know-how skupiny RecycleMe a nechajte tím expertov s bohatými skúsenosťami v oblasti ekomodulácie navrhnúť to najlepšie riešenie pre váš biznis.

by s.steffekova@recycleme.eco

Eurokomisia predstavila nové pravidlá týkajúce sa obalov a odpadov z obalov

Novela Smernice o obaloch a odpadoch z obalov (PPWD)

Každý Európan vyprodukuje ročne v priemere takmer 180 kg odpadu z obalov. Obalový priemysel využíva najmä pôvodné materiály, keďže v rámci Európy sa na obaly používa až 40 % plastov a 50 % papiera. Bez dodatočných opatrení by EÚ do roku 2030 zaznamenala nárast odpadu z obalov o 19 % a v prípade odpadu z plastových obalov o 46 %.

Krátko pred Vianocami EÚ oficiálne zverejnila návrh nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov (PPWD) s cieľom riešiť sústavne rastúci zdroj odpadu v EÚ.  Je to jeden z ústredných projektov na realizáciu Zelenej dohody, a preto má pre súčasnú Komisiu obrovský politický význam.

Je to zrejmé už z toho, že Komisia EÚ návrhom formálne mení predchádzajúcu smernicu na nariadenie. Týka sa priamo priemyslu a obchodu v celej EÚ, a preto už nie je potrebné, aby ju uplatňovali členské štáty.

Požiadavky na priemysel a obchod sú z obsahového hľadiska rozsiahle: od povinností označovania, požiadaviek na používanie recyklovaných plastov, požiadaviek na minimalizáciu obalov až po požiadavky na používanie opakovane použiteľných nádob.

Hlavným cieľom je znížiť množstvo odpadov z obalov do   roku 2040 o 15 % v porovnaní s rokom 2018, v každom členskom štáte v prepočte na jedného obyvateľa. Viedlo by to k zníženiu celkového objemu odpadu v EÚ o približne 37 % v porovnaní so situáciou, ak by sa právne predpisy nezmenili.

Cieľom viacerých opatrení je zabezpečiť úplnú recyklovateľnosť obalov do roku 2030. Stanovia sa kritériá navrhovania obalov, zavedie sa aj povinný podiel recyklovaného obsahu, ktorý výrobcovia musia zapracovať do nových plastových obalov. Vďaka tomu sa recyklované plasty môžu stať cennou surovinou, ako sa už ukazuje na príklade PET fliaš.

V návrhu sa vysvetlia nejasnosti, pokiaľ ide o to, ktoré obaly patria do ktorého recyklačného koša. Každý obal bude označený etiketou uvádzajúcou, z čoho je obal vyrobený a do ktorého toku odpadu by mal ísť.

Týmto návrhom Komisia EÚ robí významný krok smerom k uzavretiu recyklačného cyklu. Vítame zamýšľanú harmonizáciu požiadaviek na výrobcov a používateľov obalov a považujeme ju za nevyhnutnú pre zachovanie spoločného vnútorného trhu.

by s.steffekova@recycleme.eco

Nové predpisy rozšírenej zodpovednosti vo Švédsku

Švédsko robí výrobné spoločnosti ešte viac zodpovednými za odpad z obalov. Nové nariadenie o rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) za obaly prináša do švédskeho odpadového hospodárstva ešte vyššie štandardy. Pre medzinárodné spoločnosti pôsobiace na švédskom trhu sú zaujímavé najmä tieto inovácie: 

• Tí, ktorí uvádzajú obaly na trh, budú v budúcnosti podliehať prísnejším registračným povinnostiam 

- Existujúca výnimka pre mliečne výrobky bola zo švédskeho systému zálohovania odstránená 

Švédsko je priekopníkom a ťahúňom inovácií 

Švédsko je oveľa viac ako IKEA, Volvo alebo Abba. Švédsko je jednou z najinovatívnejších ekonomík na svete. V roku 2022 sa škandinávska krajina umiestnila na treťom mieste v rebríčku Global Innovation Index. Z európskych krajín bolo len Švajčiarsko klasifikované ako ešte vyspelejšie. Nemecko sa umiestnilo na 8. mieste, Slovensko na 46. mieste. Česká republika zaujala tento rok 30. pozíciu. Čo robia Švédi inak, ako my? 

Ak sa pozriete na nedávne politické rozhodnutia, obzvlášť pozoruhodné je napríklad zriadenie „Národnej rady pre inovácie“. Tú spustil v roku 2015 premiér Stefan Löfven s cieľom podporovať inovácie prostredníctvom spolupráce medzi vládou, univerzitami a spoločnosťami. Od decembra 2021 sú nápady a projekty Rady zapracované do bežnej činnosti vlády. Vo Švédsku sú teda inovácie pevne zakorenené nielen v mysliach ľudí, ale aj vo vláde. 

Švédsko ako hnacia sila ekonomických inovácií chce splniť aj európsky štandard v obalovom priemysle a odpadovom hospodárstve. Začiatkom júla bolo preto zverejnené nové švédske nariadenie o zodpovednosti výrobcov za obaly. 

Ak zahraničné spoločnosti dovážajú svoje výrobky na švédsky trh alebo predávajú svoje výrobky švédskym spotrebiteľom, nové švédske nariadenie o zodpovednosti výrobcov za obaly sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti. Pohľad do Švédska sa neoplatí len tým, ktorí sa chcú inšpirovať inovatívnymi švédskymi obchodnými modelmi. 

Stručný pohľad na nové nariadenie RZV 

Nové nariadenie (2022:1274) nahrádza rovnomenné nariadenie z 18. júla 2018 (2018:1462) a nariadenie o systémoch spätného odberu plastových fliaš a kovových plechoviek z 5. apríla 2005 (2005:220). Spája ich do jedného právneho textu, zachovávajúc podstatné prvky oboch nariadení (definície, ciele, hodnotenie typov obalov, dizajn obalov atď.). 

Nové nariadenie sa týka najmä týchto bodov: 

• Systém zberu z domácností sa zreviduje tak, že od roku 2024 budú za zber domového odpadu zodpovedné obce. 

• Všetci výrobcovia obalov musia byť združení k akreditovanej organizácii OZV (organizácia zodpovednosti výrobcov). OZV preberajú zodpovednosť za zber, triedenie a recykláciu odpadu výrobcov obalov. Nové predpisy zodpovedajú minimálnym požiadavkám na OZV podľa smernice EÚ 2018/851. Okrem toho sa musia od 1. januára 2023 zaregistrovať na švédskom úrade na ochranu životného prostredia Naturvårdsverket, čo znamená každoročnú povinnosť nahlasovať úradu typ a hmotnosť dovezeného/ vyrobeného obalu. 

- Zahraničné spoločnosti so sídlom mimo Švédska, ktoré dodávajú obaly alebo balené produkty priamo koncovým používateľom vo Švédsku, môžu v budúcnosti vymenovať splnomocneného zástupcu, ktorý prevezme ich povinnosti výrobcu. 

Obzvlášť zaujímavé pre medzinárodné spoločnosti: 

- Novela nariadenia o obaloch (2022:1275) zverejnená v ten istý deň odstraňuje existujúcu výnimku pre mliečne výrobky zo švédskeho systému zálohovania. Nová legislatíva navyše od roku 2030 reguluje minimálny recyklovaný obsah 30 % vo všetkých plastových obaloch nápojov, ktoré obsahujú menej ako tri litre. 

RZV: Spoločnosti nesú plnú zodpovednosť 

Čo je vlastne „RZV“? Rozšírená zodpovednosť výrobcov je v EÚ v platnosti už roky. Interpretácia sa však v jednotlivých členských štátoch líši. 

RZV uvádza, že výrobné spoločnosti sú zodpovedné za celý životný cyklus svojich produktov. Od návrhu až po likvidáciu a recykláciu. Oblasť zodpovednosti spoločnosti nezahŕňa len samotný produkt, ale aj všetky obaly, ktoré sú uvedené do obehu. Aj keď sú za skutočnú likvidáciu zodpovední koncoví používatelia, výrobcovia sú povinní zabezpečiť správny proces recyklácie. V praxi delegujú túto zodpovednosť na RZV, ako je opísané vyššie. 

Rozšírená zodpovednosť výrobcu tak priamo prispieva k udržateľnému obehovému hospodárstvu. Produkty aj obaly je možné po použití opätovne použiť alebo aspoň recyklovať. 

by s.steffekova@recycleme.eco

Prevezmite zodpovednosť a splňte si povinnosti výrobcu prostredníctvom našej OZV

Je skvelé, že otázkam obehového hospodárstva a recyklácie odpadov z obalov sa v súčasnosti venuje v Európskej únii stále viac pozornosti. Zvyšujúce sa ceny energií, nedostatok prírodných zdrojov a znečisťovanie našej planéty okrem iného aj odpadom z obalov sú v centre záujmu celej spoločnosti. Považujem to za dôležité, ak ako Európska únia chceme skutočne dosiahnuť naše ambiciózne environmentálne ciele.

Na Slovensku sa spoločne s mojimi spolupracovníkmi snažíme prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov! Ako organizácia zodpovednosti výrobcov podporujeme našich zákazníkov pri plnení ich zodpovednosti v oblasti zberu, triedenia a recyklácie obalových materiálov nimi umiestnených na trh. K tejto našej úlohe pristupujeme zodpovedne, pretože skutočne veríme, že aj našou snahou môžeme prispieť k zmene. Kvalitná recyklácia použitých obalových materiálov šetrí energiu, znižuje emisie CO2 a pomáha chrániť prírodné zdroje - pretože recyklovaný materiál sa môže použiť pri výrobe nových výrobkov.

Aby sme mohli túto úlohu plniť čo najlepšie, musíme disponovať potrebnými finančnými zdrojmi. Je našou povinnosťou investovať do technológie, infraštruktúry a zamestnancov, aby sme zabezpečili najvyššiu kvalitu našej práce. Žiaľ, na slovenský trh sa stále uvádza vysoké množstvo obalového materiálu, ktorý nie je registrovaný a spoplatnený v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.  Aj v dnešných časoch je príliš veľa výrobcov, ktorí neberú svoju environmentálnu zodpovednosť vážne a odmietajú platiť poplatky za nimi uvedené obaly na slovenský trh, čo je v rozpore so zákonom. Pravdepodobne sa nájde aj množstvo takých, ktorí o svojich zákonných povinnostiach jednoducho nevedia. Najmä pri e-shopoch sa nám táto skúsenosť opakuje.

Preto chcem vyzvať všetkých výrobcov (plničov, baličov, distribútorov), ktorí uvádzajú obaly na slovenský trh: Prevezmite zodpovednosť a splňte si svoje povinnosti prostredníctvom našej OZV, ktorá za vami zaplatené poplatky zabezpečí, že budú vyššie množstvá odpadov recyklované vo vysokej kvalite! Pretože tak je to správne! Pretože naše ciele dosiahneme len spoločne.

Ak si nie ste istí svojimi povinnosťami, kedykoľvek kontaktujte mňa alebo mojich kolegov. Poďme spoločne niečo zmeniť! Ďakujeme!

by s.steffekova@recycleme.eco

Recyklácia – záchranné koleso v environmentálnej kríze 

Hoci vieme, že naše zdroje sú obmedzené, bohatstvo našej planéty spotrebúvame rýchlejšie, ako sa dokáže regenerovať.

Takzvaný Earth Overshoot Day, čiže deň vyčerpania prírodných zdrojov na daný rok, sa každým rokom posúva dopredu. Tento rok pripadol na 28. júla. Všetky suroviny – ako ropa, piesok, rudy – na tento rok sa v tento deň vyčerpali. Teraz už ideme na ekologický dlh. Ak chceme chrániť životné prostredie z dlhodobého hľadiska, potrebujeme opatrné a spravodlivé zaobchádzanie s cennými zdrojmi našej Zeme. Dosiahnutie účinnej ochrany klímy si vyžaduje spoluprácu v rámci celého hodnotového reťazca. Len spoločne môžeme tento problém riešiť a prispieť svojou časťou k fungujúcemu obehovému hospodárstvu. 

 Staré sa stáva novým 

Ešte stále veľmi málo ľudí venuje pri nakupovaní pozornosť vedomému výberu udržateľných produktov. Aj preto ľudstvo tvorí oveľa viac odpadu, ako je nevyhnutné.

Hlavným zdrojom množstva odpadu je svojím spôsobom ekonomika, pretože pri výrobe a spotrebe nových produktov prirodzene vzniká aj množstvo odpadu. Okrem organického odpadu, objemného odpadu a iného zvyškového odpadu tvoria veľkú časť odpadu, ktorý nám vzniká, obaly. Patria sem recyklovateľné materiály ako sklo, plast, papier, hliník, pocínovaný plech, kompozity, oceľ, ale aj drevo a iné obalové materiály. Recykláciou sa tieto cenné materiály vracajú späť do ekonomického cyklu a sú opäť použiteľné. Buď opätovným použitím spotrebovaných produktov v ich pôvodne použitej forme alebo rozdrvením materiálu, ktorý tvorí odpadový produkt a jeho premenou na nový produkt. V zmysle motta: "Nové veci vznikajú zo starých." 

Menej sa rovná viac 

V prvom rade platí pravidlo: Znižovanie množstva odpadu vedie k ochrane životného prostredia, ľudí a úspore zdrojov.

Nahromadený odpad spôsobuje únik škodlivých látok do pôdy a tvorbu plynov škodlivých pre klímu. Moderné odpadové hospodárstvo robí všetko pre efektívne opätovné využívanie cenných surovín a energie. Podstatou obrátenej pyramídy princípov, ktorá vzišla z rámcových smerníc EÚ, je aj vyhýbanie sa plytvaniu – malo by vznikať čo najmenej odpadu. Nie vždy je možné neprodukovať odpad, preto sú potrebné alternatívne riešenia. Výrobcovia by mali uprednostňovať materiály, ktoré možno recyklovať vždy, keď je to možné. Až v ďalšom kroku ich možno opätovne spracovať. Zvyšné nerecyklovateľné materiály sa buď „recyklujú“ v poslednom kroku, napríklad v zmysle výroby energie, alebo sa likvidujú na skládkach. V horšom prípade to zase znamená, že odpad skončí v oceánoch. 

Úspora vďaka nahrádzaniu 

Recyklácia je jedinečný spôsob nakladania s odpadom, ku ktorému zatiaľ neexistuje relevantná alternatíva.

Pre zem je omnoho menej zaťažujúca, ako klasická likvidácia odpadu. Odporcovia recyklácie často používajú argument, že pri procese recyklácie sa spotrebuje veľa energie. Tento argument je čiastočne pravdivý, no je nutné dodať, že všetky moderné technológie, najmä s ohľadom na budúcnosť a čoraz viac digitalizovaný svet, spotrebujú veľa energie. Do úvahy však treba vziať aj to, že recyklácia znižuje množstvo energie potrebnej na výrobky, pretože sekundárna výroba spotrebuje v priemere menej energie, ako výroba od začiatku. V konečnom dôsledku sa ušetria skleníkové plyny, pretože energia sa plytvá len v primárnej výrobe na ťažbu a čistenie surovín. Recyklácia zabraňuje tomu, aby sa na výrobu nových produktov museli ťažiť cenné suroviny. A čím pomalšie budeme čerpať naše zdroje, tým dlhšie ostanú dostupné pre budúce generácie. 

Výrobcovia musia konať 

Recyklácia materiálov vedie k záchrane planéty. Tento prístup môže byť úspešný len vtedy, ak sa do procesu zapoja všetci aktéri. Vyžaduje si to aj ďalší vývoj, výskum a vzdelávanie. 

K zmene pohľadu smerom k uvedomelejšiemu nákupnému správaniu musí dôjsť v celej spoločnosti. Pri nákupe by sme sa mali často pýtať, či neexistujú udržateľnejšie alternatívy, pretože aj ten najmenší individuálny príspevok môže urobiť veľký rozdiel. Legislatívne podmienky jasne smerujú k dosiahnutiu výrazne vyššej miery recyklácie a prechodu na obehové hospodárstvo. 

Pre dokonalú súhru v boji proti nedostatku zdrojov sú teraz potrebné optimalizačné prístupy prostredníctvom inovatívnych obalových riešení z výrobného priemyslu a uvedomelé nákupné a separačné správanie spotrebiteľov. 

Obrátená pyramída zásad odpadového hospodárstva 

Rámcová smernica EÚ o odpade (RL2008/98/EG)  uvádza päťstupňovú hierarchiu odpadu, na ktorej majú najvyššiu prioritu:

• predchádzanie vzniku odpadu a
• jeho opätovné použitie alebo ďalšie využitie.

Predchádzanie vzniku odpadu znamená zníženie množstva odpadu prostredníctvom opätovného použitia na jednej strane a predĺženie životnosti produktov na strane druhej, ako aj predchádzanie škodlivým dosahom odpadu na životné prostredie a zdravie a vyhýbanie sa škodlivým produktom. 

by s.steffekova@recycleme.eco

Európska komisia zverejnila nové pravidlá používania recyklovaného plastu v obaloch na potraviny 

V záujme zvýšenia miery recyklácie by sa mal recyklovaný plast  v budúcnosti používať aj na balenie potravín. Z tohto dôvodu Európska komisia prijala nové predpisy. Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1616 o materiáloch a predmetoch z recyklovaného plastu určených na styk s potravinami nadobudol účinnosť 10. októbra 2022 a zrušil nariadenie Komisie  č. 282/2008.  

Nové nariadenie 

• stanovuje jasné pravidlá bezpečného používania recyklovaných plastov na balenie potravín. 

• pomáha recyklačnému priemyslu nájsť vhodné spôsoby recyklácie plastov, ktoré sa zatiaľ nedajú použiť na balenie potravín. 
• poskytuje základ pre vhodnosť recyklačných technológií, a tým aj bezpečnosť pre použitie v potravinárskych obaloch. 
• podporuje väčšiu transparentnosť prostredníctvom verejného registra (recyklačné procesy, recyklátori a recyklačné zariadenia spadajúce do rozsahu pôsobnosti). 

Vďaka novým predpisom dúfajú recyklátori plastov a prevádzkovatelia podnikov v rýchlejšie spracovanie pri schvaľovaní procesov recyklácie PET Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). V poslednom čase dochádzalo k opakovaným oneskoreniam v takýchto schvaľovacích postupoch. Nariadenie by malo umožniť udeľovanie individuálnych schválení pre viac ako 200 procesov mechanickej recyklácie PET.  

Pokiaľ ide o minimálne kvóty na používanie recyklovaných materiálov v PET fľašiach na nápoje podľa smernice o jednorazových plastoch, má sa uľahčiť dosiahnutie záväzných cieľov (napr. 25 % recyklovaných plastov do roku 2025).  

Podľa Komisie EÚ po nadobudnutí účinnosti nariadenia už nebudú možné vnútroštátne predpisy. To znamená, že v budúcnosti už nebude možné používať materiál prichádzajúci do kontaktu s potravinami vyrobený z recyklovaného plastu na základe vnútroštátnych povolení. 

by s.steffekova@recycleme.eco

Trh organizácií zodpovednosti výrobcov treba zmodernizovať, a nie trvať na zabehnutých štruktúrach

Podľa štatistického úradu ide stále takmer polovica slovenského odpadu na skládky, v roku 2020 to bolo 47 %. Separovane vyzbierať dokázali Slováci z celkového objemu viac ako 2,6 milióna ton odpadu ledva štvrtinu. Spoliehať sa na to, že zvrat dosiahneme s využitím doterajších zabehnutých systémov, považuje Beáta Kastlerová, konateľka OZV RECobal, za spiatočnícke. Je potrebné prijať rázne opatrenia v podobe stimulov na predĺženie životného cyklu výrobkov, podporu opätovného použitia plastov a ich kvalitnej recyklácie. Aktuálny vysoký dopyt po surovinách tomu nahráva do karát a výrobcovia, ktorí zareagujú razantne, môžu zo situácie ťažiť.

Štatistické ukazovatele odpadového hospodárstva sa stále javia ako nepriaznivé, a to napriek rôznym opatreniam, ako napríklad zálohový systém PET fliaš. Evidujete za posledné roky pozitívny vývoj?

Podľa štatistického úradu sme poslali v roku 2020 až 47 % odpadu na skládky, v roku 2016 to bolo 67 %. V roku 2020 Slováci vyseparovali 24,9 % odpadu, v roku 2016 to bolo 14,5 %. Hoci vnímame pozitívny trend, stále to nie je dostatočné a vpred sa posúvame len slimačím tempom. Aktuálna situácia je výsledkom systému, ktorý na Slovensku ešte donedávna fungoval. Ten si žiada zmenu. Na Slovensku je veľký priestor pre rozvoj a modernizáciu systémov zodpovednosti výrobcov, zvýšenie miery separovaného odpadu a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Zo skúseností našich zahraničných partnerov vieme, že opatrenia a stimuly fungujú. Ak ich miesto držania sa skostnatelých štruktúr implementujeme, môžeme z toho ako spoločnosť citeľne benefitovať.

Svetové organizácie varujú pred celosvetovou záplavou plastami. Čo konkrétne sa podľa vás dá proti tomu robiť?

V prvom rade sú to stimuly na predĺženie životného cyklu a opätovného využitia výrobkov. Ďalej je to systematické zvyšovanie povedomia o nutnosti separovaného zberu a v neposlednom rade budovanie kvalitnej recyklačnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila skutočnú obehovosť plastov. Pri recyklácii totiž rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku a legislatívne zmeny bez reálnych investícií na ich implementáciu ostávajú len dobrým úmyslom.

Čo to znamená v praxi?

Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá.

Stáva sa teda, že spotrebiteľ kupuje recyklovaný výrobok s dobrým úmyslom, a pritom by tento materiál mohol mať omnoho efektívnejšie využitie?

Presne tak, s tým však súvisí celá problematika greenwashingu. Obzvlášť kritickí sme pri vláknach pre odevný priemysel. Spotrebiteľ má pocit, že robí nákupom šatstva z recyklovaného materiálu dobrú vec. V skutočnosti sa však pri praní takéhoto odevu uvoľňujú do odpadovej vody a následne do vodných tokov mikroplasty a v súčasnosti sa pri zatiaľ neexistujúcom riešení recyklácie odevov nepotrebný kus vyhodí a v lepšom prípade ide na energetické zhodnotenie, v tom horšom na skládku.

Ako sa tomu dá zabrániť?

Napríklad takým riešením, aké na Slovensko prinášame v spolupráci s Recelerate na recykláciu vysokokvalitných a technologicky náročných materiálov. Recelerate je nový spoločný podnik spoločnosti Borealis a skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme. Borealis je svetovým popredným výrobcom polyolefínov a je zároveň majiteľom patentu komplexného technologického riešenia Borcycle™ na ich recykláciu. V súčasnosti sa tieto plasty zvyčajne tavia a produkuje sa z nich granulát na výrobu nízkohodnotných plastových výrobkov. Recyklačné kapacity a technológia Borealis zabezpečujú, že cenný plastový odpad sa zrecykluje na nový, vysokokvalitný materiál, aby sa jeho potenciál naplnil v mnohých životných cykloch. Ide teda o skutočné obehové hospodárstvo.

Aká je v súčasnosti situácia na trhu OZV?

Vnímam ju ako veľmi dynamickú a konkurenčnú. Nazvala by som ju obdobím transformácie. Vysoko potrebnej transformácie, podotýkam. V minulosti fungujúci monopolný systém podporil vznik pomerne veľkých, no zároveň málo efektívnych štruktúr, ktoré majú na svedomí súčasný stav odpadového hospodárstva na Slovensku. Tieto zabehnuté štruktúry teraz čelia príchodu nových organizácií so štíhlou organizačnou štruktúrou a schopnosťou promptne nasmerovať know-how a investície do moderných a efektívnych riešení.

Čo táto situácia prinesie výrobcom?

Samotní výrobcovia môžu z tohto vývoja len profitovať, najmä čo do kvality a šírky poskytovaných služieb a know-how. Naša spoločnosť napríklad prináša na Slovensko bohaté medzinárodné skúsenosti a vďaka našim spoluprácam s nadnárodnými spoločnosťami vieme zabezpečiť ako jediní na Slovensku špičkové riešenia recyklácie rôznych prúdov odpadu. Naši právnici a konzultanti pre našich zákazníkov neustále monitorujú a vyhodnocujú legislatívne požiadavky na všetkých relevantných trhoch, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 100 krajín sveta. S našimi partnerskými OZV vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Fínsku a v Kanade neustále sledujeme a benchmarkujeme požiadavky regulátorov, ako aj najmodernejšie recyklačné technológie.

O aké príležitosti pre výrobcov konkrétne ide?

Doteraz sa recykláty využívali predovšetkým na znižovanie nákladov a o kvalitný recyklovaný materiál bol pomerne malý záujem. V súčasnosti však zažívame obrat o 180 stupňov. Všetky výrobné segmenty pociťujú v dôsledku pandémie a následne ruskej vojny nedostatok materiálov. Ako spoločnosť sme si uvedomili, že zdroje sú obmedzené a je našou zodpovednosťou udržať ich v obehu čo najdlhšie. Dopyt po vysokokvalitných recyklátoch zažíva raketový nárast, čo vplýva aj na ceny týchto materiálov a výrobcovia by si toho mali byť vedomí. V odvetví obalov navyše prebieha doslova revolúcia prechodu k obehovému hospodárstvu. Na Slovensku sa v tejto súvislosti veľa hovorí o ekomodulácii, ktorá bude aktuálna od budúceho roka. Často sa prezentuje ako strašiak, my v nej vidíme veľkú príležitosť. Výrobcovia, ktorí tento trend podchytia dostatočne skoro, z toho môžu vyťažiť značnú konkurenčnú výhodu. Naopak tí, ktorí nezareagujú, budú musieť počítať s drastickými sankciami.

Organizácia zodpovednosti výrobcov RECobal už viac ako 10 rokov plní vyhradené povinnosti za zastúpených výrobcov. Spoločnosť si zakladá na zavádzaní efektívnych systémov triedeného zberu odpadu a transparentnom plnení všetkých zákonných povinností. RECobal je navyše spoľahlivým partnerom obcí pri zavedení a vykonávaní triedeného zberu a poskytuje environmentálne poradenstvo. Venuje sa tiež vzdelávaniu verejnosti v oblasti predchádzania vzniku odpadov a správneho triedenia odpadov v domácnostiach.

by s.steffekova@recycleme.eco

Christian Abl, Raan Group: Európsky komoditný trh je v pohybe. Teraz je čas konať!

Európsky trh so surovinami prechádza v súčasnosti doslova prevratom. Ten predstavuje obrovskú príležitosť pre ďalší rozvoj a hospodársky rast. Christian Abl, odborník na obehové hospodárstvo z nemeckej Raan Group, je presvedčený, že máme jedinečnú možnosť inovovať naše ekonomické zmýšlanie a postoj k zaobchádzaniu so zdrojmi. Technologické a právne predpoklady sú k dispozícii. Obehové hospodárstvo musíme teraz už len spoločne implementovať do praxe.

Ekonomické trendy na európskom trhu so surovinami sa v súčasnosti zásadným spôsobom menia. Nové zákonné požiadavky ako napríklad daň z plastov, ktorá už bola zavedená vo Veľkej Británii, rastúci spoločenský tlak a všadeprítomný nedostatok surovín v dôsledku dosahov pandémie COVID a ruskej vojny spôsobujú, že nedostatok alternatív k fungujúcemu obehovému hospodárstvu vytvorili spoločné povedomie o tom, že zdroje materiálov sú obmedzené. Výrobcovia sú v súčasnosti čoraz viac zodpovední za to, aby suroviny udržali v obehu čo najdlhšie.

Toto povedomie dorazilo aj do Rakúska a už teraz vidíme kroky správnym smerom. Jedným z nich je zavedenie jednosmerného zálohovacieho systému od roku 2025. Moderné zálohovacie systémy pre jednorazové a opakovane použiteľné položky sa v strednodobom horizonte stanú štandardom v celej Európe a ich cieľom je predĺžiť životný cyklus obalov nad rámec jednorazovej spotreby. Zároveň tiež vidíme, že v Rakúsku – ako aj v mnohých iných európskych krajinách – nás ešte čaká veľa práce. Štruktúru odpadového hospodárstva, najmä triedenie a recykláciu odpadov z obalov, možno v mnohých oblastiach ešte rozšíriť. A to je dôvod, prečo je čas začať konať. Otrasy na trhoch by sme mali využiť na implementáciu dobrých podmienok a regulačných impulzov, a spoločne vykročiť zo surovinovej krízy smerom k spoločenskému rozvoju a ekonomickému rastu.

Dopyt sa mení, trh ho musí nasledovať

Skutočnosť, že regulačné požiadavky účinkujú a že dochádza k nevyhnutnej zmene informovanosti, možno vidieť aj na zmene dopytu na trhu so surovinami. Kým pred dvoma rokmi sa recykláty využívali predovšetkým na znižovanie nákladov v rôznych aplikáciách a o kvalitný recyklovaný materiál z pospotrebiteľského zberu bol pomerne malý záujem, v súčasnosti dopyt citeľne rastie. Trh s plastmi s vysokým podielom vysokokvalitného recyklátu je v porovnaní s trhom s novým tovarom stále malý, ale zaznamenáva silný nárast dopytu a vysoký rast. V súlade s tým sa v súčasnosti pohybujú aj ceny týchto materiálov na pomerne vysokej úrovni a pravdepodobne ešte nejaký čas vysoké zostanú, keďže v blízkej budúcnosti neočakávame nadmernú ponuku. Konkurencia vyplývajúca z tejto situácie je pod tlakom uspokojovať dopyt inovatívnymi a zákaznícky orientovanými riešeniami.

Spolupráca ako kľúč k úspechu

Partnerstvá a spolupráca v rámci celého hodnotového reťazca sú dôležitým faktorom pri vytváraní synergií a spájaní individuálnych silných stránok. Spoločnosť Recelerate spája odborné znalosti Reclay v oblasti zberu a triedenia obalového odpadu s materiálovým know-how spoločnosti Borealis. To vytvára nový, inovatívny prístup k samostatnému obehu: Výrobcovia v Nemecku, Rakúsku a na iných európskych trhoch prenášajú zodpovednosť za spätný odber určitého množstva obalov na Reclay. Tie sa následne triedia a recyklujú prostredníctvom Recelerate. A Borealis zabezpečuje, že sa na trh vracajú množstvá vysokokvalitných surovín s kvalitným obsahom recyklátu, ktoré sú výrobcom opäť k dispozícii pre nové výrobky.

Takéto modely budú budúcnosťou medzinárodného obehového hospodárstva. Musíme spolupracovať na dosiahnutí jedného cieľa: šetriť prírodné zdroje a využiť možnosti, ktoré nám recyklačné technológie poskytujú, na rozvoj a rast.

by s.steffekova@recycleme.eco