Cestovná mapa pre obehové hospodárstvo ukazuje viacero smerov. Nie všetky musia byť tie správne
Ministerstvo životného prostredia SR odprezentovalo začiatkom júna výstupy z projektu “Príprava cestovnej mapy pre obehové hospodárstvo Slovenskej republiky”. Cieľom projektu je vypracovanie analýz a konkrétnych odporúčaní pre obehové hospodárstvo na Slovensku. Obehové hospodárstvo je komplexná téma, ktorá sa týka celkového fungovania slovenskej ekonomiky. Dokument cestovnej mapy odporúča pri procese prechodu na udržateľnú výrobu a spotrebu viaceré nástroje.
“Veľmi vítame túto iniciatívu a pozitívne vnímame viaceré z navrhovaných odporúčaní, predovšetkým zmenu poplatkov za skládkovanie a zdanenie spaľovania odpadu,” konštatuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal, s.r.o., ktorá sa zameriava na zastupovanie výrobcov pri plnení ich povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch na Slovensku.
Pay-as-you-throw má svoje riziká
Jedným z navrhovaných ekonomických nástrojov ministerstva je systém PAYT – pay-as-you-throw – pre celé Slovensko. Tento model by spoplatňoval používateľov systému za likvidáciu komunálneho odpadu podľa toho, koľko odpadu odovzdajú. “Pre efektívnu implementáciu takéhoto systému si musíme položiť otázku, kam bežný občan vyhodí odpad zo svojej domácnosti, ak za jeho vyššie množstvo bude musieť viac zaplatiť,” zdvíha Beáta Kastlerová varovný prst. PAYT modely poznáme napríklad zo Škandinávie. Avšak tam nefungujú paralelne so separovaným zberom odpadu, ktorý v týchto krajinách prakticky neexistuje a bežia v nich prevažne zálohové systémy.
“Skúsenosti zo zahraničia napovedajú, že pri nevhodne implementovanom PAYT systéme skončí aj komunálny odpad v nádobách na separovaný zber. Spoliehať sa na povedomie občanov by som v tomto prípade považovala za prinajmenšom naivné. Skôr sa obávam, že akýkoľvek oddelený zber by nemohol spolu s PAYT systémom fungovať. Ľudia sa budú snažiť znížiť svoje poplatky za odvoz komunálu a odpad budú riešiť akokoľvek sa bude dať. To môže byť od vyvážania do prírody, cez svojpomocné spaľovanie, až po vhadzovanie do nádob na triedený odpad, v dôsledku čoho budú hodnotné materiály, ktoré by boli vhodné na recykláciu, kontaminované a znehodnotené,” vysvetľuje B. Kastlerová.
Ekomodulácia
Zámer posilniť existujúci systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov o ekomoduláciu by mal byť tiež súčasťou cestovnej mapy. “Štát doteraz zaujímal skôr vyčkávací postoj v otázkach ekomodulácie, preto nás táto správa milo prekvapila,” skonštatovala B. Kastlerová. “Ekomodulácia hovorí o tom, že čím je obal lepšie recyklovateľný, tým nižšiu sadzbu zaň výrobca zaplatí. V rámci skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme, máme s ekomoduláciou bohaté skúsenosti,” uvádza B. Kastlerová
Krajiny ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko majú zavedené sofistikované ekomodulačné systémy. Do problematiky vstupuje aj európska daň z plastov a využívanie recyklovateľných materiálov v obaloch. “V ekomodulačných systémoch platíte nižšiu tarifu alebo nižšie dane, ak používate recyklované materiály. Avšak otázkou je, ako zistiť, koľko recyklovaného materiálu vo výrobku skutočne je a kto to bude kontrolovať,” uvádza B. Kastlerová. V Nemecku to ošetrili tzv. minimálnym štandardom zavedeným do zákona o odpadoch, podľa ktorého sa výrobky kategorizujú. “Nemeckí zákazníci skupiny Reclay, napríklad, môžu zhodnotiť recyklovateľnosť svojich výrobkov v online systéme Circulate a v spolupráci s TÜV získať celosvetovo platný certifikát,” dodáva konateľka RECobalu. “Čoskoro sa bude podobný systém podľa všetkého zavádzať aj v Rakúsku. Aj na Slovensku by bolo fungovanie podobného modelu technicky možné.”
Ruka v ruke s ekomoduláciou však musí ísť aj budovanie kvalitnej recyklačnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila skutočnú obehovosť plastov. Pri recyklácii totiž rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku. “Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá,” uzatvára Beáta Kastlerová a spresňuje: “Pri vláknach pre odevný priemysel sme obzvlášť kritickí. Spotrebiteľ síce môže mať pocit, že robí nákupom šatstva z recyklovaného materiálu dobrú vec. V skutočnosti sa však pri praní takéhoto odevu uvoľňujú do odpadovej vody a následne do vodných tokov mikroplasty a v súčasnosti sa ,pri zatiaľ neexistujúcom riešení recyklácie odevov, nepotrebný kus vyhodí a ide v lepšom prípade na energetické zhodnotenie, v tom horšom na skládku.”
Čo znamenajú symboly na obaloch a prečo zelený bod vo Francúzsku zakázali
Zelený bod je licenčný symbol označujúci, že výrobca produktu prispieva do organizácie na triedenie, zhodnocovanie a recykláciu obalového výrobku prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov. Systém Green Dot vymyslel v 90. rokoch minulého storočia nemecký minister životného prostredia Klaus Töpfer. Od strmého úspechu sa prepracoval až k polemike a úplnému zákazu vo Francúzsku v roku 2021.
Francúzsko oznámilo, že od 1. januára 2021 postupne zruší dobrovoľný symbol zelený bod. Prechodné obdobie pre obaly vyrobené už s týmto logom končí práve teraz. Rozhodnutie padlo po prijatí argumentov, že označenie je pre spotrebiteľov mätúce. Mnohí si ho totiž zamieňajú so symbolom recyklácie. “Stretávame sa s tým aj na Slovensku. Spotrebiteľ je presvedčený, že ak je produkt označený zeleným bodom, patrí jeho obal automaticky do nádoby na separovaný odpad a bude plne zrecyklovaný. Vôbec tomu tak nemusí byť. Zelený bod nesú aj obaly, ktoré nie sú vhodné na recykláciu. Tento symbol označuje skrátka len fakt, že výrobca zaplatil recyklačný poplatok u jednej z organizácií zodpovednosti výrobcov,” objasňuje Beáta Kastlerová, konateľka organizácie zodovovednosti výrobcov RECobal. “Občania by sa mali pri separovaní odpadu primárne orientovať materiálovým zložením obalu a inštrukciami na zberných nádobách.”
Logo zeleného symbolu je dizajnovým prepojením recyklačného symbolu a čínskeho jin a jang. Je nepochybné, že recykláciu vizuálne jasne evokuje. Správu loga Green Dot má v súčasnosti pod palcom organizácia PRO Europe (Packaging Recovery Organization Europe), ktorá má oprávnenie poskytovať práva k ochrannej známke. Na Slovensku má práva na používanie zeleného bodu spoločnosť ENVI-PAK. Používanie zeleného bodu je dobrovoľné a výrobcovia nie sú povinní ním svoje obaly označovať. Napriek tomu vládne podľa Beáty Kastlerovej aj medzi výrobcami informačný chaos: “Občas sa stretávame s tým, že výrobca je presvedčený, že musí mať na svojich produktoch zelený bod. Povinnosti vyplývajúce zo slovenského zákona o odpadoch si však môžu rovnako zodpovedne plniť aj výrobcovia, ktorých obaly logo zeleného bodu nenesú.”
Aké symboly môžeme vidieť na obaloch a čo znamenajú:
 |
Zelený bod vypovedá o tom, že výrobca zaplatil poplatok u organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá má licenciu na používanie tohto loga. |
 |
Symbol troch šípok spojených do cyklu je symbolom recyklácie. Označuje, že obal je vyrobený z recyklovaného materiálu a je možné ho ďalej recyklovať. |
 |
Panáčik vhadzujúci obal do koša je dobrovoľným symbolom, ktorý má motivovať spotrebiteľa, aby obal vhodil do príslušnej nádoby na odpad. |
 |
Preškrtnutý smetný kôš informuje spotrebiteľa, že obal nepatrí do komunálneho ani triedeného zberu odpadu, ale je potrebné ho odovzdať na vyhradených miestach, napríklad v zberných dvoroch. |
 |
Písmeno “Z” obkolesené dvomi šípkami je logom nového zálohového systému PET fliaš a plechoviek na Slovensku. |
 |
Tri šípky usporiadané do trojuholníka informujú spotrebiteľov o materiálovom zložení obalu. Sú doplnené o číselný údaj a písomnú skratku, podľa ktorej spotrebiteľ zistí, do ktorej zbernej nádoby má obal vyhodiť. |
RECobal vzdeláva žiakov o zmene klímy a odpadovom hospodárstve
Zmena klímy je popri energetickej kríze najväčšou hrozbou súčasnosti. Je nesmierne dôležité, aby boli mladí ľudia informovaní o možných negatívnych dôsledkoch klimatických zmien, ktoré ovplyvnia ich životy v nadchádzajúcom desaťročí. Žiaci druhého stupňa základných škôl Rozmarínová a Móra Jókaiho v Komárne sa mohli s týmito výzvami a ich možnými dôsledkami oboznámiť prostredníctvom vzdelávacieho programu spoločnosti RECobal. Zoznámili sa tiež so základmi odpadového hospodárstva a získali praktické vedomosti o tom, ako už vo svojom veku môžu prispieť k ochrane životného prostredia v každodennom živote, a to najmä prostredníctvom triedeného zberu odpadu.
Vzdelávací program pravidelne organizuje a financuje organizácia zodpovednosti výrobcov RECobal. Obsah programu pripravujú predstavitelia spoločnosti v spolupráci so zástupcami hnutia Za udržateľné Podunajsko. Okrem toho, že vzdelávanie prostredníctvom konkrétnych príkladov poukazujú na možné negatívne účinky klimatických zmien, venuje sa tiež riešeniam, ako tento vývoj regulovať a nezhoršovať. Do aktuálneho vzdelávania sa zapojilo viac ako 120 školákov, ktorí si vyskúšali interaktívne triedenie rôznych druhov odpadov a zasypali školiteľku Kingu Baloghovú a zástupkyne OZV RECobal zvedavými otázkami.
“Pri príprave vzdelávacieho programu bolo našou snahou priblížiť deťom ochranu nášho bezprostredného životného prostredia. Sme presvedčení, že environmentálne vzdelávanie je dôležité podchytiť odmalička. Ak budú deti poznať možné dôsledky klimatických zmien priamo v našom regióne, budú sami motivovaní k jeho ochrane,” hovorí Pál Pék, zakladateľ hnutia Za udržateľné Podunajsko. „Ak budeme odpad zbierať separovane, môžeme ušetriť suroviny, energiu, aj peniaze. Ako vieme, v prvom rade sú to priemyselné subjekty, ktoré sú zodpovedné za urýchľovanie klimatických zmien. Avšak aj našou činnosťou môžeme výrazne prispieť k tomu, aby sa klimatické zmeny ešte viac nezrýchľovali, a to napríklad separovaným zberom odpadu. Samozrejme, je potrebné, aby sa to dialo v celej Európskej únii, a preto sú ciele EÚ v oblasti nakladania s odpadom dôležité. Miestne orgány vo všetkých krajinách sa snažia dosiahnuť tieto ciele, pretože separovanie odpadu prináša environmentálne aj ekonomické výhody.”
Pál Pék sa odvoláva na správu IPCC OSN (Medzivládny panel pre zmenu klímy) a hovorí, že zmenu klímy nie je možné zastaviť, ani zmierniť. Čo však môžeme v súčasnosti urobiť je neznečisťovať našu planétu viac, znížiť emisie, spotrebu, neplytvať surovinami a energiou. “Jedine tak sa nám podarí nezhoršovať klimatické zmeny. Hoci sú tieto skutočnosti podľa IPCC nezvratné, ak sa prispôsobíme ich dôsledkom a nebudeme poškodzovať životné prostredie ešte viac, môžeme si zachovať sociálny blahobyt aj v budúcnosti. Musíme však konať a začať môžeme vo vlastných domácnostiach – nakupovať do vlastných nádob, používať viacnásobne použiteľné tašky a obaly, kupovať bez obalov, ak sa dá, a správne triediť obaly z výrobkov, ktoré kupujeme,” dodáva P. Pék.
Podľa Kingy Baloghovej, školiteľky a metodičky organizácie, sú mladí ľudia vnímaví k otázkam zmeny klímy a zaujímajú sa aj o triedený zber odpadu. Existuje o ňom však aj mnoho mylných predstáv, preto je dôležité s mladými ľuďmi pracovať a vzdelávať ich o systéme odpadového hospodárstva – ako správne triediť a čo sa vlastne s vytriedeným odpadom ďalej deje.
Beáta Kastlerová, konateľka OZV RECobal, je s priebehom vzdelávania spokojná: “Sme veľmi radi, že sme mohli aj takýmto spôsobom prispieť k tomu, aby sme z detí vychovali zodpovedných občanov a uvedomelých spotrebiteľov. Odozva, ktorú sme dostali priamo na vzdelávaní od detí aj pedagógov, bola nadšená. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutia, keďže vzdelávací cyklus bude pokračovať aj v novom školskom roku.”
Separovaný zber odpadu je bezplatný
Verejnosť na Slovensku je motivovaná tým, že triedený zber odpadu je na celom Slovensku bezplatný! Je však dôležité venovať pozornosť tomu, aký druh odpadu vhadzujeme do ktorej zbernej nádoby a tiež v akom je stave. Ak je obsah nádoby znečistený z viac ako 30 %, v mnohých prípadoch nie sú odpadové spoločnosti schopné obsah nádoby vytriediť a ten končí buď na skládkach alebo v spaľovniach. Odpad je teda potrebné nielen triediť, ale aj triediť ho správne. Práve preto je eminentnou snahou RECobalu zvyšovať povedomie a informovanosť v tejto oblasti.
RECobal je organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá financuje bezplatný triedený zber odpadu v takemer 130 obciach na Slovensku a zabezpečuje jeho recykláciu. Zároveň vzdeláva verejnosť v oblasti správneho separovania odpadu. Vzdelávací program na základných školách je súčasťou osvetovej činnosti organizácie a bol vytvorený s cieľom rozvíjať environmentálne zručnosti mladých ľudí prostredníctvom užitočných informácií, praktických príkladov a zaujímavých cvičení.
e-shopári pozor! Ak chcete posielať do Nemecka, od 1. júla musíte byť registrovaní v LUCID
Povinná registrácia sa týka všetkých výrobcov, ale aj všetkých obchodníkov, koncových distribútorov, ktorí dávajú do obehu obaly na územie Nemeckej spolkovej republiky. Ak teda máte eshop, ktorý ponúka možnosť doručenia do Nemecka, alebo predávate na online trhovisku a zasielate do tejto krajiny, povinná registrácia sa týka aj vás.
Novela zákona o obaloch, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 7. 2022, zasiahla všetkých importérov do Nemecka, maloobchodníkov, online distribútorov, ale napríklad aj výrobný priemysel. “Prvotní distribútori všetkých obalov sa musia zaregistrovať v systéme LUCID a identifikovať obaly, ktoré používajú,” upozorňuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal. Povinnosť sa vzťahuje na všetkých, bez ohľadu na typ obalu. Či už ide o prepravné alebo ochranné obaly, recyklovateľné, opakovane použiteľné, zálohované nápojové alebo priemyselné obaly – všetky musia byť zaregistrované do systému.
“Prepravné spoločnosti, prevádzkovatelia elektronických trhovísk a poskytovatelia fulfilmentových služieb budú povinní skontrolovať, či ich obchodní partneri, zasielajúci obal naplnený tovarom na nemecký trh, majú potrebnú registráciu,” dopĺňa Beáta Kastlerová pre prípad, že by niekto chcel svoju registráciu odložiť. “Ak nebudete zaregistrovaní, ani slovenskí, ani medzinárodní poskytovatelia služieb nebudú môcť váš tovar zaradiť do svojej ponuky, respektíve ho nebudú môcť do Nemecka doručiť.”
LUCID je verejným registrom obalov patriacim pod Centrálny register obalov (Zentrale Stelle Verpackungsregister). Pôsobí ako autorizovaný orgán a je podriadený Agentúre pre životné prostredie. Potrebné informácie nájdete na stránke lucid.verpackungsregister.org. Ak by ste potrebovali so svojou registráciou poradiť, obráťte sa na nás prostredníctvom info@recobal.sk.
Chýbajúce dáta skomplikovali situáciu v triedenom zbere. MŽP ich aktualizovalo s oneskorením
Chýbajúce dáta skomplikovali situáciu v triedenom zbere. MŽP ich aktualizovalo s oneskorením
Envirorezort má podľa § 52 ods. 33 zákona o odpadoch tieto údaje každý rok zverejniť najneskôr k 30. aprílu. Do konca apríla 2022 však ministerstvo svoju povinnosť nesplnilo, pričom dáta dôležité pre správne fungovanie triedeného zberu neaktualizovalo už dve po sebe idúce obdobia. A to ani napriek tomu, že množstvo vytriedeného odpadu rástlo, v dôsledku čoho má spomínaný potenciál vzniku odpadov klesať.
zdroj: Odpady-portal.sk
IFAT 2022: Efektívne opätovné využívanie zdrojov
Najväčšiu svetovú výstavu vody, odpadových vôd a odpadového hospodárstva IFAT v Mníchove navštívilo tento rok viac ako 119 000 návštevníkov, ktorí si pozreli prezentácie takmer troch tisícok vystavovateľov. Či už boli témou plasty, voda alebo stavebné materiály, v popredí boli vždy trvalo udržateľné riešenia riadenia zdrojov a ochrana životného prostredia a klímy. RECobal bol pritom.
“Vo všetkých oblastiach silno rezonovala téma obehového hospodárstva,” konštatuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal, ktorá sa veľtrhu spolu so svojím tímom zúčastnila. “Na IFAT odzneli silné posolstvá na ukončenie celosvetového znečistenia plastami. Technológie na zber, triedenie a recykláciu plastov existujú a je úlohou nás všetkých, aby sme sa zapojili do rozvoja infraštruktúry odpadového hospodárstva a do boja proti skládkovaniu.”
Celosvetová záplava plastov s likvidačnými dôsledkami pre životné prostredie a klímu bola jednou z nosných tém veľtrhu. Okrem známych problémov s mikro- a makroplastami nesú plasty aj významnú uhlíkovú stopu: počas celého životného cyklu prispievajú k 3,4 percentám celosvetových emisií skleníkových plynov. Odvetvie stojí pred výzvou, ako premeniť obrovský tok materiálov na cyklus, čo by mohlo výrazne znížiť aj túto stopu. “Nevyhnutná je politická vôľa, právne predpisy a zodpovedajúce technologické riešenia,” dodáva Beáta Kastlerová.
Prevádzkové obmedzenia a prerušené dodávky ovplyvnili aj odpadové hospodárstvo
Organizátori IFAT usporiadali medzi účastníkmi aj malý prieskum. Zúčastnilo sa ho 943 účastníkov IFAT Mníchov, zástupcov enviropriemyslu a sektora vodného a odpadového hospodárstva. Prieskum realizoval nezávislý Inštitút pre prieskum trhu IfaD. Priemysel trpí, podobne ako iné odvetvia, dôsledkami pandémie a vojny na Ukrajine. Hoci bolo odpadové hospodárstvo zasiahnuté menej, 72 % opýtaných uviedlo, že im vrásky na čelo pridávali prevádzkové obmedzenia a 64 % trápili prerušenia dodávateľských reťazcov. Viac ako tretina opýtaných vidí riešenie tejto situácie v rozširovaní dodávateľskej základne a navyšovaní skladových zásob. Viac ako 40 % plánuje rozširovať svoje medzinárodné aktivity.
Príležitosť vidia predstavitelia envirosektora v Európskej zelenej dohode a obehovom hospodárstve. Takmer polovica opýtaných uviedla, že vníma pozitívne účinky dohody na svoje podnikanie. Sektory vodného a odpadového hospodárstva boli zdržanlivejšie, len 32 % očakáva pozitívne dosahy. Pre dosiahnutie obehového hospodárstva sú podľa respondentov top opatreniami dlhšia životnosť produktov (takmer 80 %), lepšia recyklácia (takmer približne 70 %), znížená spotreba materiálu (takmer 60 %) a obmedzené jednorazové použitie (takmer 60 %). Približne tretina spoločností oslovených respondentov už ponúka cirkulárne produkty.
Zelenú dohodu vníma odvetvie pozitívne
Zelená dohoda ohlásená Európskou komisiou v roku 2019 má ambiciózne plány. EÚ má byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Obehové hospodárstvo zohráva ústrednú úlohu medzi opatreniami plánovanými na dosiahnutie tohto cieľa. Príklad: do roku 2030 sa majú v EÚ vyrábať iba opätovne použiteľné alebo recyklovateľné obaly. Taktiež sa má vytvoriť nový regulačný rámec pre biodegradovateľné plasty a plasty na bio báze. Vždy, keď nie je možné zabrániť vzniku odpadu, je potrebné získať späť jeho ekonomickú hodnotu. Vplyvom na životné prostredie a klimatickú zmenu je potrebné predchádzať alebo ich minimalizovať.
Zdroj: ifat.at
Španielsko prijalo nový zákon o odpadoch
Španielska vláda zrevidovala zákon o odpadoch. Cieľom je zlepšiť slabú mieru recyklácie, ktorá je v krajine stále hlboko pod recyklačnými cieľmi Európskej únie. Nová legislatíva zavádza okrem iného daň za skládkovanie odpadu, daň z jednorazových plastových obalov a zákaz používania niektorých plastových produktov na jedno použitie.
Zákon napríklad vylučuje predaj ovocia a zeleniny pod 1,5 kg v plastových obaloch, naopak podporuje predaj voľne uložených produktov a používanie opakovane využiteľných nádob. Zo zákazu sú vylúčené iba produkty, ktorým hrozí pri hromadnom predaji znehodnotenie. Predajcovia potravín musia akceptovať zákazníkom prinesené obaly alebo nádoby na opakové použitie.
Španielska legislatíva sa týka aj vody. Verejné priestranstvá a budovy by mali byť vybavené zdrojmi pitnej vody, reštaurácie a hotely musia hosťom ponúkať vodu z vodovodu zadarmo.
Chceli by ste dostávať pravidelné novinky z oblasti nakladania s odpadmi? Sledujte nás na https://www.facebook.com/recobal.sk alebo nás kontaktujte https://recobal.sk/kontakt/#kontakty
Veľká Británia zaviedla daň z plastov
Od 1. apríla nadobudol v Spojenom kráľovstve účinnosť zákon o dani z plastov. Daň sa týka plastových obalov, ktoré sú vyrobené v Spojenom kráľovstve alebo sú doň dovezené a ktoré nie sú aspoň 30-percentnými recyklátmi. Tieto sú zdanené sumou 200 libier za tonu. Ako plastový obal sa pritom posudzuje každá zložka obalu, ktorá podľa hmotnosti frakcie pozostáva prevažne z plastu. Obaly, ktoré obsahujú aspoň 30 % recyklovaného plastu, budú od dane oslobodené. Britská vláda sa takto snaží motivovať výrobcov, aby vo svojich obaloch používali recyklované materiály.
Zavedenie novej dane sa dotkne výrobcov a dovozcov plastových obalov, v neposlednom rade však aj spotrebiteľov, ktorí to pocítia na zvýšených cenách. Aké kroky by mali výrobcovia a distribútori podniknúť vám radi vysvetlíme na osobnom stretnutí.
Ako správne triediť odpad?
Nedbanlivosť pri triedení odpadu môže spôsobiť, že celý obsah kontajnera alebo vreca so separovaným odpadom skončí v spaľovni alebo na skládke. Ak pracovníci zberovej spoločnosti zistia v obsahu triedene zbieraného odpadu nedostatky v prevládajúcej miere, podľa zákona o odpadoch ho automaticky presunú do komunálneho odpadu. Najčastejšími problémami sú prítomnosť materiálov nevhodných na recykláciu a znečistenie.
Ako teda správne triediť? Ako prvé by ste si mali všimnúť inštrukcie na nádobách na separovaný zber. Tie vám povedia, ako prebieha triedenie vo vašom meste či obci. Informácie o spôsobe triedenia získate aj prostredníctvom miestnej samosprávy. Základným pravidlom správne triedeného zberu je, aby sa jednotlivé zložky navzájom nemiešali. Výnimkou však môže byť spoločný zber plastov, kovových obalov, prípadne viacvrstvových kombinovaných obalov. Podľa miestnych postupov si potom doma priebežne triedite svoj odpad do jednotlivých nádob a vynášate ho podľa systému, ktorý vaša obec prevádzkuje.
Okrem toho, aký obal do akého kontajnera či vreca hodiť, by ste mali dávať pozor, v akom stave ho vyhadzujete. Znečistenia, mastnota, zvyšky jedla – to všetko sú nedostatky, ktoré môžu spôsobiť, že odpad nebude vhodný na recykláciu.
Čo kam patrí? V akom stave by sme mali odpad vyhadzovať?
Pozrite si náš praktický prehľad:
Modrá nádoba – papier
Patrí sem: noviny, časopisy, letáky, kancelársky papier, kartóny, papierové obaly, papierové tašky, vrecká a pod.
Nepatrí sem: papierové vreckovky a kuchynské utierky, mokrý, mastný alebo znečistený papier, voskovaný papier, samoprepisovací papier a termopapier, obaly z kombinovaných materiálov (tetrapaky), rolky z WC papiera, obaly z vajec
Zelená nádoba – sklo
Patrí sem: sklené fľaše, sklené nádoby, poháre, tabuľové sklo a sklené črepy
Nepatrí sem: porcelán, keramika, zrkadlá, plexisklo, žiarovky a žiarivky, neónové trubice, autosklo, bezpečnostné sklo, borosilikátové sklo (zapekacie misy), sklo kombinované s inými materiálmi
Žltá nádoba – plasty (v niektorých obciach aj kovy)
Patrí sem: PET fľaše, kelímky, mikroténové vrecúška, plastové obaly na jedlo, plastové obaly čistiacich prostriedkov a kozmetických produktov, polystyrén, fólie
Nepatrí sem: obaly znečistené zvyškami jedla, mastné obaly, obaly chemických a nebezpečných látok, linoleum, guma, molitan, plexisklo, viacvrstvové obaly
Červená nádoba – kovy
Patrí sem: kovové obaly, plechovky a konzervy, viečka z jogurtov, alobal, kovové uzávery a viečka
Nepatrí sem: kovové obaly farieb, lepidiel a iných chemikálií
Hnedé nádoby – biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (BRKO)
Patrí sem: odpad zo zelene a záhrad, odrezky ovocia a zeleniny z kuchyne, zvyšky jedla, škrupiny z vajec, piliny, slama, popol, usadeniny kávy a čaju
Nepatrí sem: odpad z kuchyne živočíšneho pôvodu (mäsové a mliečne produkty), výkaly domácich miláčikov, potraviny v obaloch, ohorky z cigariet, uhynutá zver, celofán a mašle z rezaných kvetov
Čo s ďalším odpadom?
Nadrozmerný odpad, nábytok, elektronika a iné – odviezť na zberný dvor
Použitý kuchynský olej – zliať do nádoby a odniesť na čerpaciu stanicu Slovnaft
Baterky – zaniesť na zberné miesta v obchodoch s potravinami alebo obchodoch s elektronikou
Nevyužité alebo expirované lieky – odniesť do lekárne
Oslávili sme Deň Zeme so žiakmi ZŠ v Komárne
