Sabrina Goebel, odborníčka na obehové hospodárstvo z RecycleMe v Nemecku: Konajte včas, z dlhodobého hľadiska budete profitovať
Orientácia Európskej únie na obehové hospodárstvo nadobúda čoraz konkrétnejšie kontúry. Členské štáty už na vnútroštátnej úrovni postupne implementujú niektoré právne predpisy a mnohé ďalšie budú nasledovať v krátkodobom až strednodobom horizonte.
_________________
Čo už je v tomto momente známe:
- Odvetvie obalov sa nachádza uprostred ďalekosiahleho prechodu smerom k obehovému priemyslu, ktorý efektívne využíva zdroje a znižuje množstvo odpadu.
- Spoločnosti, ktoré sa do tohto vývoja nezapoja, musia počítať s drastickými obmedzeniami a sankciami.
- Spoločnosti, ktoré sa orientujú na transparentné a obehové postupy, sú za to tento prístup odmeňované, a tak získavajú jasnú konkurenčnú výhodu.
________________
Sledovať tento dynamický vývoj popri riadení hlavnej činnosti podnikania je pre mnoho spoločností veľkou výzvou. Spoločnosť RecycleMe pomáha svojim zákazníkom v mnohých európskych krajinách postaviť sa tejto výzve čelom a podporuje ich pri využívaní trendu obehového hospodárstva vo svoj prospech vo forme svojej konkurenčnej výhody. Naše riešenia sú včasné, individuálne a inovatívne.
Akčný plán obehového hospodárstva
Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (CEAP) je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody. Cieľom Zelenej dohody je umožniť prechod na konkurencieschopné a zdroje efektívne využívajúce hospodárstvo, ktorého princípom je napríklad, že hospodársky rast je oddelený od využívania zdrojov. Na podporu tohto cieľa sa CEAP zameriava na zvýšenie cirkulárnosti spoločností a ich produktov.
Tento plán má ďalekosiahle dôsledky pre obalový priemysel. Jednorazové obaly sa stávajú bezcennými a nezmyselnými. Devízou sú recyklovateľné a opätovne použiteľné obaly. A to devízou krytou prostriedkami ako sú dane, poplatky a stimuly. Napríklad, britská daň z plastových obalov bola zavedená vo Veľkej Británii 1. apríla 2022 – výrobcovia alebo dovozcovia plastových obalov, ktoré obsahujú menej ako 30 percent recyklátu, platia 200 libier za tonu.
Vždy o krok vpred pred konkurenciou s poradenstvom RecycleMe
RecycleMe vnáša do procesov svojich zákazníkov medzinárodné know-how v oblasti obalového manažmentu, recyklovateľnosti a rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR). Týmto spôsobom im poskytujeme cenné informácie o vývoji na trhu, zmenách zákonov špecifických pre jednotlivé krajiny a budúcich trendoch. Vďaka tomu môžu potrebné opatrenia iniciovať ešte v počiatočnom štádiu a s dostatočným predstihom, zatiaľ čo ich hlavná oblasť činnosti pokračuje bez obmedzení.
Podnikatelia by sa mali pripraviť už teraz: z dlhodobého hľadiska môžu prežiť len tí, ktorí aktívne prispôsobujú svoje procesy modernej obehovej ekonomike. Už teraz musia prijať opatrenia na správnych miestach, aby predišli sankciám a aby čo najlepšie využili stimuly. Udržať si prehľad o všetkých relevantných medzinárodných trhoch je náročné. RecycleMe pripravuje všetkých svojich zákazníkov na obehové hospodárstvo dneška a zajtrajška
Skutočne obehové sú približne 2 % svetovo vyrábaných plastov. Recobal spolu s Recelerate bojujú za zvýšenie obehovosti plastov a prinášajú na Slovensko riešenie na recykláciu ľahkých obalov
Triedenie a recyklácia hodnotných plastov sú jasnou odpoveďou na otázku, čo s obrovským množstvom plastového odpadu, ktoré ľudstvo po celom svete produkuje. Hoci sa o recyklácii veľa hovorí, v skutočnosti sa recyklované objemy príliš nemenia, a to u nás, ani vo svete. V ceste stojí nízky objem dostupného vytriedeného plastového materiálu, ale aj nedostatočné recyklačné kapacity.
“Povedomie o recyklácii PET fliaš sa na Slovensku zvýšilo v súvislosti s nedávno zavedeným zálohovým systémom. V prípade PET ide o vysokokvalitný plastový materiál, ktorý majú výrobcovia eminentný záujem získať späť, aby ho opätovne využili ako vstupnú surovinu a zaistili tak obehovosť svojich výrobkov,” konštatuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal, ktorá podpísala zmluvu so spoločnosťou Recelerate na recykláciu ľahkých obalových materiálov. “Menej známe, no rovnako hodnotné, sú polyolefíny. Hoci si pod krkolomným názvom na prvé počutie väčšina ľudí nevie nič predstaviť, poznáme ich pod skratkami PE (polyetylén) a PP (polypropylén) na výrobkoch a používame ich azda denne vo forme rôznych obalov, sáčkov, plastových vreciek a tašiek, potravinových fólií či opakovane využiteľných prepraviek a dóz na potraviny, určených aj na umývanie v umývačkách riadu.” Spolupráca RECobalu a Recelerate uzatvára medzeru medzi odpadovým hospodárstvom ľahkých obalov a recyklátorom. Moderné riešenie nakladania s odpadom priamo nadviaže na inovácie v priemyselnom meradle. Výsledkom tohto partnerstva je prepracovanie kritických krokov systému triedenia a recyklácie plastov a ich vyššia obehovosť.
Na Slovensku doteraz riešenie na recykláciu týchto vysokokvalitných a technologicky náročných materiálov neexistovalo. Cieľom RECobalu a Recelerate je to zmeniť. “Recelerate je nový spoločný podnik spoločnosti Borealis a skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme. Borealis je svetovým popredným výrobcom polyolefínov a je zároveň majiteľom patentu komplexného technologického riešenia Borcycle™ na ich recykláciu. S potešením teda môžeme konštatovať, že aj tento prúd odpadu bude z obcí, v ktorých zabezpečujeme zber, dokonale obehový a vhodne zrecyklovaný,” vysvetľuje Beáta Kastlerová.
Doterajšie riešenia na zhodnocovanie tohto druhu odpadu síce predĺžili jeho životný cyklus, no nespĺňali parametre obehového hospodárstva. “V súčasnosti sa tieto plasty tavia a produkuje sa z nich granulát na výrobu nízkohodnotných plastových výrobkov. Takto spracované už nie sú ďalej recyklovateľné, čiže ide o takzvaný downcycling, resp. endcycling,” vysvetľuje B. Kastlerová. “Recyklačné kapacity a technológia Borealis zabezpečujú, že cenný plastový odpad sa zrecykluje na nový, vysokokvalitný materiál, aby sa jeho potenciál naplnil v mnohých životných cykloch. Ide teda o skutočné obehové hospodárstvo.”
Podľa OECD sa recykluje len 9 % celosvetovo produkovaných plastov.* V Európskej únii je to podľa údajov Európskej komisie 41 %.** “Tieto čísla však zahŕňajú aj spomínaný downcycling a endcycling, pri ktorých sa hodnotné materiály degradujú, až sa napokon stanú finálnym produktom končiacim v lepšom prípade pri energetickom zhodnotení, no žiaľ ešte stále vo veľkej miere aj na skládkach. Podľa odborných odhadov sú teda skutočne obehové možno 2 % svetových plastov***,” uvádza B. Kastlerová a dodáva: “Globálne čísla sú nepriaznivé, zvrátiť ich môžeme lokálne. Verím, že aj vďaka istote, že k jednotlivým prúdom odpadov pristupujeme maximálne zodpovedne a zhodnocujeme ich najmodernejšími a vysokokvalitnými recyklačnými metódami a v spolupráci s renomovanými partnermi, motivujeme ľudí, aby boli uvedomelí pri triedení odpadu. Pretože len vďaka nim dokážeme zabezpečiť, aby sa hodnotný materiál mohol aj naďalej využívať a nepredstavoval environmentálnu záťaž pre budúce generácie.”
Zdroje:
* OECD, Global Plastic Outlook, 2022
**Eurostat, 2019
***Improve RCP, 2022
Cestovná mapa pre obehové hospodárstvo ukazuje viacero smerov. Nie všetky musia byť tie správne
Ministerstvo životného prostredia SR odprezentovalo začiatkom júna výstupy z projektu “Príprava cestovnej mapy pre obehové hospodárstvo Slovenskej republiky”. Cieľom projektu je vypracovanie analýz a konkrétnych odporúčaní pre obehové hospodárstvo na Slovensku. Obehové hospodárstvo je komplexná téma, ktorá sa týka celkového fungovania slovenskej ekonomiky. Dokument cestovnej mapy odporúča pri procese prechodu na udržateľnú výrobu a spotrebu viaceré nástroje.
“Veľmi vítame túto iniciatívu a pozitívne vnímame viaceré z navrhovaných odporúčaní, predovšetkým zmenu poplatkov za skládkovanie a zdanenie spaľovania odpadu,” konštatuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal, s.r.o., ktorá sa zameriava na zastupovanie výrobcov pri plnení ich povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch na Slovensku.
Pay-as-you-throw má svoje riziká
Jedným z navrhovaných ekonomických nástrojov ministerstva je systém PAYT – pay-as-you-throw – pre celé Slovensko. Tento model by spoplatňoval používateľov systému za likvidáciu komunálneho odpadu podľa toho, koľko odpadu odovzdajú. “Pre efektívnu implementáciu takéhoto systému si musíme položiť otázku, kam bežný občan vyhodí odpad zo svojej domácnosti, ak za jeho vyššie množstvo bude musieť viac zaplatiť,” zdvíha Beáta Kastlerová varovný prst. PAYT modely poznáme napríklad zo Škandinávie. Avšak tam nefungujú paralelne so separovaným zberom odpadu, ktorý v týchto krajinách prakticky neexistuje a bežia v nich prevažne zálohové systémy.
“Skúsenosti zo zahraničia napovedajú, že pri nevhodne implementovanom PAYT systéme skončí aj komunálny odpad v nádobách na separovaný zber. Spoliehať sa na povedomie občanov by som v tomto prípade považovala za prinajmenšom naivné. Skôr sa obávam, že akýkoľvek oddelený zber by nemohol spolu s PAYT systémom fungovať. Ľudia sa budú snažiť znížiť svoje poplatky za odvoz komunálu a odpad budú riešiť akokoľvek sa bude dať. To môže byť od vyvážania do prírody, cez svojpomocné spaľovanie, až po vhadzovanie do nádob na triedený odpad, v dôsledku čoho budú hodnotné materiály, ktoré by boli vhodné na recykláciu, kontaminované a znehodnotené,” vysvetľuje B. Kastlerová.
Ekomodulácia
Zámer posilniť existujúci systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov o ekomoduláciu by mal byť tiež súčasťou cestovnej mapy. “Štát doteraz zaujímal skôr vyčkávací postoj v otázkach ekomodulácie, preto nás táto správa milo prekvapila,” skonštatovala B. Kastlerová. “Ekomodulácia hovorí o tom, že čím je obal lepšie recyklovateľný, tým nižšiu sadzbu zaň výrobca zaplatí. V rámci skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme, máme s ekomoduláciou bohaté skúsenosti,” uvádza B. Kastlerová
Krajiny ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko majú zavedené sofistikované ekomodulačné systémy. Do problematiky vstupuje aj európska daň z plastov a využívanie recyklovateľných materiálov v obaloch. “V ekomodulačných systémoch platíte nižšiu tarifu alebo nižšie dane, ak používate recyklované materiály. Avšak otázkou je, ako zistiť, koľko recyklovaného materiálu vo výrobku skutočne je a kto to bude kontrolovať,” uvádza B. Kastlerová. V Nemecku to ošetrili tzv. minimálnym štandardom zavedeným do zákona o odpadoch, podľa ktorého sa výrobky kategorizujú. “Nemeckí zákazníci skupiny Reclay, napríklad, môžu zhodnotiť recyklovateľnosť svojich výrobkov v online systéme Circulate a v spolupráci s TÜV získať celosvetovo platný certifikát,” dodáva konateľka RECobalu. “Čoskoro sa bude podobný systém podľa všetkého zavádzať aj v Rakúsku. Aj na Slovensku by bolo fungovanie podobného modelu technicky možné.”
Ruka v ruke s ekomoduláciou však musí ísť aj budovanie kvalitnej recyklačnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila skutočnú obehovosť plastov. Pri recyklácii totiž rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku. “Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá,” uzatvára Beáta Kastlerová a spresňuje: “Pri vláknach pre odevný priemysel sme obzvlášť kritickí. Spotrebiteľ síce môže mať pocit, že robí nákupom šatstva z recyklovaného materiálu dobrú vec. V skutočnosti sa však pri praní takéhoto odevu uvoľňujú do odpadovej vody a následne do vodných tokov mikroplasty a v súčasnosti sa ,pri zatiaľ neexistujúcom riešení recyklácie odevov, nepotrebný kus vyhodí a ide v lepšom prípade na energetické zhodnotenie, v tom horšom na skládku.”
Čo znamenajú symboly na obaloch a prečo zelený bod vo Francúzsku zakázali
Zelený bod je licenčný symbol označujúci, že výrobca produktu prispieva do organizácie na triedenie, zhodnocovanie a recykláciu obalového výrobku prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov. Systém Green Dot vymyslel v 90. rokoch minulého storočia nemecký minister životného prostredia Klaus Töpfer. Od strmého úspechu sa prepracoval až k polemike a úplnému zákazu vo Francúzsku v roku 2021.
Francúzsko oznámilo, že od 1. januára 2021 postupne zruší dobrovoľný symbol zelený bod. Prechodné obdobie pre obaly vyrobené už s týmto logom končí práve teraz. Rozhodnutie padlo po prijatí argumentov, že označenie je pre spotrebiteľov mätúce. Mnohí si ho totiž zamieňajú so symbolom recyklácie. “Stretávame sa s tým aj na Slovensku. Spotrebiteľ je presvedčený, že ak je produkt označený zeleným bodom, patrí jeho obal automaticky do nádoby na separovaný odpad a bude plne zrecyklovaný. Vôbec tomu tak nemusí byť. Zelený bod nesú aj obaly, ktoré nie sú vhodné na recykláciu. Tento symbol označuje skrátka len fakt, že výrobca zaplatil recyklačný poplatok u jednej z organizácií zodpovednosti výrobcov,” objasňuje Beáta Kastlerová, konateľka organizácie zodovovednosti výrobcov RECobal. “Občania by sa mali pri separovaní odpadu primárne orientovať materiálovým zložením obalu a inštrukciami na zberných nádobách.”
Logo zeleného symbolu je dizajnovým prepojením recyklačného symbolu a čínskeho jin a jang. Je nepochybné, že recykláciu vizuálne jasne evokuje. Správu loga Green Dot má v súčasnosti pod palcom organizácia PRO Europe (Packaging Recovery Organization Europe), ktorá má oprávnenie poskytovať práva k ochrannej známke. Na Slovensku má práva na používanie zeleného bodu spoločnosť ENVI-PAK. Používanie zeleného bodu je dobrovoľné a výrobcovia nie sú povinní ním svoje obaly označovať. Napriek tomu vládne podľa Beáty Kastlerovej aj medzi výrobcami informačný chaos: “Občas sa stretávame s tým, že výrobca je presvedčený, že musí mať na svojich produktoch zelený bod. Povinnosti vyplývajúce zo slovenského zákona o odpadoch si však môžu rovnako zodpovedne plniť aj výrobcovia, ktorých obaly logo zeleného bodu nenesú.”
Aké symboly môžeme vidieť na obaloch a čo znamenajú:
 |
Zelený bod vypovedá o tom, že výrobca zaplatil poplatok u organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá má licenciu na používanie tohto loga. |
 |
Symbol troch šípok spojených do cyklu je symbolom recyklácie. Označuje, že obal je vyrobený z recyklovaného materiálu a je možné ho ďalej recyklovať. |
 |
Panáčik vhadzujúci obal do koša je dobrovoľným symbolom, ktorý má motivovať spotrebiteľa, aby obal vhodil do príslušnej nádoby na odpad. |
 |
Preškrtnutý smetný kôš informuje spotrebiteľa, že obal nepatrí do komunálneho ani triedeného zberu odpadu, ale je potrebné ho odovzdať na vyhradených miestach, napríklad v zberných dvoroch. |
 |
Písmeno “Z” obkolesené dvomi šípkami je logom nového zálohového systému PET fliaš a plechoviek na Slovensku. |
 |
Tri šípky usporiadané do trojuholníka informujú spotrebiteľov o materiálovom zložení obalu. Sú doplnené o číselný údaj a písomnú skratku, podľa ktorej spotrebiteľ zistí, do ktorej zbernej nádoby má obal vyhodiť. |
RECobal vzdeláva žiakov o zmene klímy a odpadovom hospodárstve
Zmena klímy je popri energetickej kríze najväčšou hrozbou súčasnosti. Je nesmierne dôležité, aby boli mladí ľudia informovaní o možných negatívnych dôsledkoch klimatických zmien, ktoré ovplyvnia ich životy v nadchádzajúcom desaťročí. Žiaci druhého stupňa základných škôl Rozmarínová a Móra Jókaiho v Komárne sa mohli s týmito výzvami a ich možnými dôsledkami oboznámiť prostredníctvom vzdelávacieho programu spoločnosti RECobal. Zoznámili sa tiež so základmi odpadového hospodárstva a získali praktické vedomosti o tom, ako už vo svojom veku môžu prispieť k ochrane životného prostredia v každodennom živote, a to najmä prostredníctvom triedeného zberu odpadu.
Vzdelávací program pravidelne organizuje a financuje organizácia zodpovednosti výrobcov RECobal. Obsah programu pripravujú predstavitelia spoločnosti v spolupráci so zástupcami hnutia Za udržateľné Podunajsko. Okrem toho, že vzdelávanie prostredníctvom konkrétnych príkladov poukazujú na možné negatívne účinky klimatických zmien, venuje sa tiež riešeniam, ako tento vývoj regulovať a nezhoršovať. Do aktuálneho vzdelávania sa zapojilo viac ako 120 školákov, ktorí si vyskúšali interaktívne triedenie rôznych druhov odpadov a zasypali školiteľku Kingu Baloghovú a zástupkyne OZV RECobal zvedavými otázkami.
“Pri príprave vzdelávacieho programu bolo našou snahou priblížiť deťom ochranu nášho bezprostredného životného prostredia. Sme presvedčení, že environmentálne vzdelávanie je dôležité podchytiť odmalička. Ak budú deti poznať možné dôsledky klimatických zmien priamo v našom regióne, budú sami motivovaní k jeho ochrane,” hovorí Pál Pék, zakladateľ hnutia Za udržateľné Podunajsko. „Ak budeme odpad zbierať separovane, môžeme ušetriť suroviny, energiu, aj peniaze. Ako vieme, v prvom rade sú to priemyselné subjekty, ktoré sú zodpovedné za urýchľovanie klimatických zmien. Avšak aj našou činnosťou môžeme výrazne prispieť k tomu, aby sa klimatické zmeny ešte viac nezrýchľovali, a to napríklad separovaným zberom odpadu. Samozrejme, je potrebné, aby sa to dialo v celej Európskej únii, a preto sú ciele EÚ v oblasti nakladania s odpadom dôležité. Miestne orgány vo všetkých krajinách sa snažia dosiahnuť tieto ciele, pretože separovanie odpadu prináša environmentálne aj ekonomické výhody.”
Pál Pék sa odvoláva na správu IPCC OSN (Medzivládny panel pre zmenu klímy) a hovorí, že zmenu klímy nie je možné zastaviť, ani zmierniť. Čo však môžeme v súčasnosti urobiť je neznečisťovať našu planétu viac, znížiť emisie, spotrebu, neplytvať surovinami a energiou. “Jedine tak sa nám podarí nezhoršovať klimatické zmeny. Hoci sú tieto skutočnosti podľa IPCC nezvratné, ak sa prispôsobíme ich dôsledkom a nebudeme poškodzovať životné prostredie ešte viac, môžeme si zachovať sociálny blahobyt aj v budúcnosti. Musíme však konať a začať môžeme vo vlastných domácnostiach – nakupovať do vlastných nádob, používať viacnásobne použiteľné tašky a obaly, kupovať bez obalov, ak sa dá, a správne triediť obaly z výrobkov, ktoré kupujeme,” dodáva P. Pék.
Podľa Kingy Baloghovej, školiteľky a metodičky organizácie, sú mladí ľudia vnímaví k otázkam zmeny klímy a zaujímajú sa aj o triedený zber odpadu. Existuje o ňom však aj mnoho mylných predstáv, preto je dôležité s mladými ľuďmi pracovať a vzdelávať ich o systéme odpadového hospodárstva – ako správne triediť a čo sa vlastne s vytriedeným odpadom ďalej deje.
Beáta Kastlerová, konateľka OZV RECobal, je s priebehom vzdelávania spokojná: “Sme veľmi radi, že sme mohli aj takýmto spôsobom prispieť k tomu, aby sme z detí vychovali zodpovedných občanov a uvedomelých spotrebiteľov. Odozva, ktorú sme dostali priamo na vzdelávaní od detí aj pedagógov, bola nadšená. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutia, keďže vzdelávací cyklus bude pokračovať aj v novom školskom roku.”
Separovaný zber odpadu je bezplatný
Verejnosť na Slovensku je motivovaná tým, že triedený zber odpadu je na celom Slovensku bezplatný! Je však dôležité venovať pozornosť tomu, aký druh odpadu vhadzujeme do ktorej zbernej nádoby a tiež v akom je stave. Ak je obsah nádoby znečistený z viac ako 30 %, v mnohých prípadoch nie sú odpadové spoločnosti schopné obsah nádoby vytriediť a ten končí buď na skládkach alebo v spaľovniach. Odpad je teda potrebné nielen triediť, ale aj triediť ho správne. Práve preto je eminentnou snahou RECobalu zvyšovať povedomie a informovanosť v tejto oblasti.
RECobal je organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá financuje bezplatný triedený zber odpadu v takemer 130 obciach na Slovensku a zabezpečuje jeho recykláciu. Zároveň vzdeláva verejnosť v oblasti správneho separovania odpadu. Vzdelávací program na základných školách je súčasťou osvetovej činnosti organizácie a bol vytvorený s cieľom rozvíjať environmentálne zručnosti mladých ľudí prostredníctvom užitočných informácií, praktických príkladov a zaujímavých cvičení.
e-shopári pozor! Ak chcete posielať do Nemecka, od 1. júla musíte byť registrovaní v LUCID
Povinná registrácia sa týka všetkých výrobcov, ale aj všetkých obchodníkov, koncových distribútorov, ktorí dávajú do obehu obaly na územie Nemeckej spolkovej republiky. Ak teda máte eshop, ktorý ponúka možnosť doručenia do Nemecka, alebo predávate na online trhovisku a zasielate do tejto krajiny, povinná registrácia sa týka aj vás.
Novela zákona o obaloch, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 7. 2022, zasiahla všetkých importérov do Nemecka, maloobchodníkov, online distribútorov, ale napríklad aj výrobný priemysel. “Prvotní distribútori všetkých obalov sa musia zaregistrovať v systéme LUCID a identifikovať obaly, ktoré používajú,” upozorňuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal. Povinnosť sa vzťahuje na všetkých, bez ohľadu na typ obalu. Či už ide o prepravné alebo ochranné obaly, recyklovateľné, opakovane použiteľné, zálohované nápojové alebo priemyselné obaly – všetky musia byť zaregistrované do systému.
“Prepravné spoločnosti, prevádzkovatelia elektronických trhovísk a poskytovatelia fulfilmentových služieb budú povinní skontrolovať, či ich obchodní partneri, zasielajúci obal naplnený tovarom na nemecký trh, majú potrebnú registráciu,” dopĺňa Beáta Kastlerová pre prípad, že by niekto chcel svoju registráciu odložiť. “Ak nebudete zaregistrovaní, ani slovenskí, ani medzinárodní poskytovatelia služieb nebudú môcť váš tovar zaradiť do svojej ponuky, respektíve ho nebudú môcť do Nemecka doručiť.”
LUCID je verejným registrom obalov patriacim pod Centrálny register obalov (Zentrale Stelle Verpackungsregister). Pôsobí ako autorizovaný orgán a je podriadený Agentúre pre životné prostredie. Potrebné informácie nájdete na stránke lucid.verpackungsregister.org. Ak by ste potrebovali so svojou registráciou poradiť, obráťte sa na nás prostredníctvom info@recobal.sk.
Chýbajúce dáta skomplikovali situáciu v triedenom zbere. MŽP ich aktualizovalo s oneskorením
Chýbajúce dáta skomplikovali situáciu v triedenom zbere. MŽP ich aktualizovalo s oneskorením
Envirorezort má podľa § 52 ods. 33 zákona o odpadoch tieto údaje každý rok zverejniť najneskôr k 30. aprílu. Do konca apríla 2022 však ministerstvo svoju povinnosť nesplnilo, pričom dáta dôležité pre správne fungovanie triedeného zberu neaktualizovalo už dve po sebe idúce obdobia. A to ani napriek tomu, že množstvo vytriedeného odpadu rástlo, v dôsledku čoho má spomínaný potenciál vzniku odpadov klesať.
zdroj: Odpady-portal.sk
IFAT 2022: Efektívne opätovné využívanie zdrojov
Najväčšiu svetovú výstavu vody, odpadových vôd a odpadového hospodárstva IFAT v Mníchove navštívilo tento rok viac ako 119 000 návštevníkov, ktorí si pozreli prezentácie takmer troch tisícok vystavovateľov. Či už boli témou plasty, voda alebo stavebné materiály, v popredí boli vždy trvalo udržateľné riešenia riadenia zdrojov a ochrana životného prostredia a klímy. RECobal bol pritom.
“Vo všetkých oblastiach silno rezonovala téma obehového hospodárstva,” konštatuje Beáta Kastlerová, konateľka spoločnosti RECobal, ktorá sa veľtrhu spolu so svojím tímom zúčastnila. “Na IFAT odzneli silné posolstvá na ukončenie celosvetového znečistenia plastami. Technológie na zber, triedenie a recykláciu plastov existujú a je úlohou nás všetkých, aby sme sa zapojili do rozvoja infraštruktúry odpadového hospodárstva a do boja proti skládkovaniu.”
Celosvetová záplava plastov s likvidačnými dôsledkami pre životné prostredie a klímu bola jednou z nosných tém veľtrhu. Okrem známych problémov s mikro- a makroplastami nesú plasty aj významnú uhlíkovú stopu: počas celého životného cyklu prispievajú k 3,4 percentám celosvetových emisií skleníkových plynov. Odvetvie stojí pred výzvou, ako premeniť obrovský tok materiálov na cyklus, čo by mohlo výrazne znížiť aj túto stopu. “Nevyhnutná je politická vôľa, právne predpisy a zodpovedajúce technologické riešenia,” dodáva Beáta Kastlerová.
Prevádzkové obmedzenia a prerušené dodávky ovplyvnili aj odpadové hospodárstvo
Organizátori IFAT usporiadali medzi účastníkmi aj malý prieskum. Zúčastnilo sa ho 943 účastníkov IFAT Mníchov, zástupcov enviropriemyslu a sektora vodného a odpadového hospodárstva. Prieskum realizoval nezávislý Inštitút pre prieskum trhu IfaD. Priemysel trpí, podobne ako iné odvetvia, dôsledkami pandémie a vojny na Ukrajine. Hoci bolo odpadové hospodárstvo zasiahnuté menej, 72 % opýtaných uviedlo, že im vrásky na čelo pridávali prevádzkové obmedzenia a 64 % trápili prerušenia dodávateľských reťazcov. Viac ako tretina opýtaných vidí riešenie tejto situácie v rozširovaní dodávateľskej základne a navyšovaní skladových zásob. Viac ako 40 % plánuje rozširovať svoje medzinárodné aktivity.
Príležitosť vidia predstavitelia envirosektora v Európskej zelenej dohode a obehovom hospodárstve. Takmer polovica opýtaných uviedla, že vníma pozitívne účinky dohody na svoje podnikanie. Sektory vodného a odpadového hospodárstva boli zdržanlivejšie, len 32 % očakáva pozitívne dosahy. Pre dosiahnutie obehového hospodárstva sú podľa respondentov top opatreniami dlhšia životnosť produktov (takmer 80 %), lepšia recyklácia (takmer približne 70 %), znížená spotreba materiálu (takmer 60 %) a obmedzené jednorazové použitie (takmer 60 %). Približne tretina spoločností oslovených respondentov už ponúka cirkulárne produkty.
Zelenú dohodu vníma odvetvie pozitívne
Zelená dohoda ohlásená Európskou komisiou v roku 2019 má ambiciózne plány. EÚ má byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Obehové hospodárstvo zohráva ústrednú úlohu medzi opatreniami plánovanými na dosiahnutie tohto cieľa. Príklad: do roku 2030 sa majú v EÚ vyrábať iba opätovne použiteľné alebo recyklovateľné obaly. Taktiež sa má vytvoriť nový regulačný rámec pre biodegradovateľné plasty a plasty na bio báze. Vždy, keď nie je možné zabrániť vzniku odpadu, je potrebné získať späť jeho ekonomickú hodnotu. Vplyvom na životné prostredie a klimatickú zmenu je potrebné predchádzať alebo ich minimalizovať.
Zdroj: ifat.at
Španielsko prijalo nový zákon o odpadoch
Španielska vláda zrevidovala zákon o odpadoch. Cieľom je zlepšiť slabú mieru recyklácie, ktorá je v krajine stále hlboko pod recyklačnými cieľmi Európskej únie. Nová legislatíva zavádza okrem iného daň za skládkovanie odpadu, daň z jednorazových plastových obalov a zákaz používania niektorých plastových produktov na jedno použitie.
Zákon napríklad vylučuje predaj ovocia a zeleniny pod 1,5 kg v plastových obaloch, naopak podporuje predaj voľne uložených produktov a používanie opakovane využiteľných nádob. Zo zákazu sú vylúčené iba produkty, ktorým hrozí pri hromadnom predaji znehodnotenie. Predajcovia potravín musia akceptovať zákazníkom prinesené obaly alebo nádoby na opakové použitie.
Španielska legislatíva sa týka aj vody. Verejné priestranstvá a budovy by mali byť vybavené zdrojmi pitnej vody, reštaurácie a hotely musia hosťom ponúkať vodu z vodovodu zadarmo.
Chceli by ste dostávať pravidelné novinky z oblasti nakladania s odpadmi? Sledujte nás na https://www.facebook.com/recobal.sk alebo nás kontaktujte https://recobal.sk/kontakt/#kontakty